Tammy Nižňanská: Kráľovná extravagancie v hudobnom priemysle

          Tammy Nižňanská, speváčka a líderka rockovej kapely The Youniverse, je inšpiratívnym zjavom na nezávislej hudobnej scéne. Autentickosť, energia a výstrednosť jej prejavu na pódiu nájde na Slovensku len málo konkurentov. Originalita sa skrýva v hudbe, ktorú tvoria spoločne s Jergušom Oravcom, ale aj v  celkovom dojme, ktorý skupina vytvára. Ich debutový album CMYK zladili do palety štyroch základných tlačiarenských farieb a jednotlivé songy vyfarbili podľa emócie, ktorú v nich videli. Tvorivosť ich podnietila aj k výstavbe dvoch pop-up shopov, ktoré úspešne pomohli propagácii albumu. Ako tému inakosti vníma speváčka Tammy?

Máš 10 sekúnd na to, aby si predstavila svoju osobu.

Volám sa Tammy, dve „m“ a ypsilon. Ostatné si povieme pri drinku.

Čo si predstavíš pod pojmom inakosť ?

Premýšľam. Myslím, že nemám rada to slovo „iný“. Skôr používam výrazy ako: unikátny, originálny alebo kreatívny. Na to aby niečo bolo „iné“ si musíme definovať nejakú zaužívanú normu. A tá sa líši z roka na rok, z krajiny na krajinu. Nič nie je iné, všetko je nejaké.

Definovala by si sa ako “inú” ? V čom ?

Tak ako každý, som kombináciou svojich génov a okolitých vplyvov. Tieto kombinácie vytvárajú u každého jednotlivca niečo unikátne. U niekoho to viac zažiari, lebo jeho zmes je rôznorodejšia, u iných vidíme ten istý pattern (pozn. redakcie – angl. vzor), ktorý poznáme, stále dookola, nič nás na nich neprekvapí. Ja som Tammy. V niektorých veciach som super, v iných menej. Veľmi dlho som sa trápila hľadaním toho, v čom vynikám, v čom som „iná“, výnimočná. Bohužiaľ, som až pateticky priemerná. To ma možno vzbudzuje k tomu aby som hľadala výraznejšie a intenzívnejšie prejavy osobnosti. Aj keď úprimne neviem. Viem len, že vždy robím to, čo cítim a hovorím to, čo si myslím.

V čom nachádzaš krásu?

Vnímam krásu tam, kde je úprimnosť alebo čistota. Niekedy je to v niečom veľmi všednom, niekedy v niečom veľmi nezvyčajnom. Krása môže byť aj chaotická a špinavá, pokiaľ je úprimná. Veľkomestá sú toho dokonalým príkladom. Extrémnu krásu vnímam v púšti. Čistý minimalizmus. K tomu sa mu hodí citát z filmu Lawrence of Arabia :

-What is it, Major Lawrence, that attracts you, personally, to the desert ?
-It’s clean. I like it, because it’s clean.

-Čo to je, Major Lawrence, čo ťa priťahuje k púšti ?
-Je čistá. Páči sa mi pretože je čistá.

Kde berieš odvahu na výrazné vystúpenia na koncertoch a na tvoj osobitý, výrazný štýl obliekania ?

Keď som bola teenagerka, fascinovala ma haute couture alebo high fashion. Zapôsobili na mňa napríklad Jean-Paul Gaultier, John Galliano alebo Alexander McQueen. Čerpala som z nich inšpiráciu a pravidelne som v 16-17tich chodila do mesta v cylindri s vychádzkovou paličkou a očami lemovanými Swarovski kamienkami. Zdalo sa mi to „cool“, vlastne som tiež aj chcela byť „cool“. Odvtedy som sa dosť ukľudnila, ale pódium mi stále dáva slobodu prejavu v tom, že znesie skutočne veľa. Mojími hudobnými a performerskými vzormi boli Michael Jackson a Prince, a to samé o sebe vysvetľuje veľa. Pre mňa ten, kto stojí na pódiu by mal byť poloboh a patrične sa tak aj správať, pretože ja vnímam performance na stejdži ako formu umenia, ktorá ma inšpiruje a motivuje. Kto to ignoruje, podľa mojej mienky, uráža samotný stejdž.

Inakosť a extravagancia patria k prvkom slobodného prejavu. Ako to vnímajú ľudia a spoločnosť ?

Nikde na svete nemajú ľudia radi inakosť, pretože tak ako v prírode, čo je iné, to je potenciálne ohrozujúce. Niekde je to len viac akceptované, tolerované, a niekde sú dokonca niektoré formy oslavované, pretože sa stali súčasťou života. Ako napríklad transvestity v Thajsku alebo šialení street artists (pozn. redakcie – šialení pouliční umelci) v Los Angeles.

Rešpektujú, odsudzujú, ponižujú či podporujú takúto formu prejavu ?

Všetky štyri reakcie ľudí som zažila. Tí, čo to rešpektujú to robia, lebo sami túžia po istej časti tej slobody. Tí, čo to podporujú sú o level vyššie, tí chápu, poznajú a oslavujú to. Tí, čo odsudzujú sú obmedzení vo svojom vlastnom vnímaní sveta, pretože, ako sa sa zdá, tak veľmi málo videli a zažili. A tí, čo ponižujú, majú problém sami so sebou, a to je väčšinou strach z nepoznaného alebo pocit vlastnej menejcennosti. Poznám to. Sama som si kedysi prešla všetkými týmito fázami.

Kto je tvojou najväčšou inšpiráciou? A na slovenskej scéne ?

Kanye West je génius. Slovenskou scénou sa bohužiaľ hudobne neinšpirujem, pretože mám pocit, že slovenskí umelci sa dosť zdržiavajú vo svojej komfortnej zóne. Občas sa okolo mňa obtrie niečo staršie a ľudové. Potom ma to na chvíľu nadchne, ako keby mi vyšiel príklad z matematiky, ale vzápätí ma to rýchlo opustí, pretože si spomeniem, že fakt neznášam matematiku.

Ako sa darí The Youniverse ?

Darí sa nám celkom fajn. Je to hlavne preto, že sme obklopení super ľuďmi, ktorí v nás veria a podporujú nás. Pracujeme veľa a tvrdo a keď človek dáva veľa energie jedným smerom, tak sa tá vec začne hýbať, nevyhnutne. Album mal super odozvu, ale úprimne poviem, že sme to čakali. Podriadili sme ho tým najťažším skúškam nášho vkusu. Všetko, čo sa nám zdalo čo i len trochu fádne, sa tam nedostalo. Nikomu inému sme nedovolili do toho vstupovať. A tak sme spravili podľa mňa kvalitnú prácu. Začiatkom leta bude tour. A potom začnem zas vymýšľať ako ďalej, ako lepšie a viac.

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú strach z prejavenia samého seba? Ako si to zvládla ty?

Moje osobné krédo je žiť tak, aby som nič neľutovala a ver mi, že túžba žiť naplno je silnejšia než môj strach. Keď niekedy zapochybujem, opýtam sa sama seba otázku: Bude na tomto o pár rokov záležať? Budem to ľutovať na smrteľnej posteli? Rozhodujem sa podľa toho. Taktiež, bolo pre mňa dosť oslobodzujúce keď som zistila, že iní ľudia sa nad nami naozaj tak často nezamyšľajú. Každý sa primárne sústredí na seba.