Režisérka Eva Križková: Pýtajme sa, čo sa v našich štvrtiach deje, to je odkaz filmu Vtáčnik

Režisérka Eva Križková: Pýtajme sa, čo sa v našich štvrtiach deje, to je odkaz filmu Vtáčnik

4. septembra 2024
Broňa Macová
4. septembra 2024
Broňa Macová

Rozhodla sa natočiť celovečerný dokumentárny film o masívnej výstavbe v bratislavskej štvrti Vtáčnik, kde vyrastala a stále žije. Počas šiestich rokov, ktoré venovala príprave filmu, sa stretla s výzvami udržateľnej urbanizácie aj s otázkou, ako developerské projekty ovplyvňujú prírodu a komunitný život. Eva Križková je riaditeľkou filmového festivalu Jeden svet, film Vtáčnik je jej režijným debutom. Jeho cieľom je otvoriť dialóg a povzbudiť ľudí, aby sa viac zaujímali o svoje okolie a jeho budúcnosť.

Rozhodla sa natočiť celovečerný dokumentárny film o masívnej výstavbe v bratislavskej štvrti Vtáčnik, kde vyrastala a stále žije. Počas šiestich rokov, ktoré venovala príprave filmu, sa stretla s výzvami udržateľnej urbanizácie aj s otázkou, ako developerské projekty ovplyvňujú prírodu a komunitný život. Eva Križková je riaditeľkou filmového festivalu Jeden svet, film Vtáčnik je jej režijným debutom. Jeho cieľom je otvoriť dialóg a povzbudiť ľudí, aby sa viac zaujímali o svoje okolie a jeho budúcnosť.

Režisérka Eva Križková: Pýtajme sa, čo sa v našich štvrtiach deje, to je odkaz filmu Vtáčnik

Zdroj: Ľubo Baran, Zdroj: Film Expanded

Pripravujete festival dokumentárnych filmov Jeden svet, s dokumentárnymi filmami sa teda stretávate veľmi často. Prečo ste si práve pri tejto téme povedali, že natočíte vlastný film?

Pripravujete festival dokumentárnych filmov Jeden svet, s dokumentárnymi filmami sa teda stretávate veľmi často. Prečo ste si práve pri tejto téme povedali, že natočíte vlastný film?

Film som začala pripravovať ešte pred prácou na festivale Jeden svet. Na ňom pracujem šiesty rok, práca na filme trvala vyše šiestich rokov. Tá téma bola silne prítomná v mojom živote, každý deň som ju mala pred očami. Vždy som mala pocit, že jedného dňa niečo o tomto mieste natočím. A kto iný, ak nie ja, keď v tej štvrti žijem a zaoberám sa filmom.

Film som začala pripravovať ešte pred prácou na festivale Jeden svet. Na ňom pracujem šiesty rok, práca na filme trvala vyše šiestich rokov. Tá téma bola silne prítomná v mojom živote, každý deň som ju mala pred očami. Vždy som mala pocit, že jedného dňa niečo o tomto mieste natočím. A kto iný, ak nie ja, keď v tej štvrti žijem a zaoberám sa filmom.

Už pred šiestimi rokmi išlo o takú masovú výstavbu?

Už pred šiestimi rokmi išlo o takú masovú výstavbu?

Výstavba začala pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy naozaj pokročila, ale stále je kde stavať. Niekedy si robíme srandu cez slzy, že kým tam ešte bude nejaký nezastavaný meter štvorcový, tak sa bude stavať.

Výstavba začala pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy naozaj pokročila, ale stále je kde stavať. Niekedy si robíme srandu cez slzy, že kým tam ešte bude nejaký nezastavaný meter štvorcový, tak sa bude stavať.

Bolo ťažké byť v pozícii režisérky, keď ste réžiu nikdy neštudovali?

Bolo ťažké byť v pozícii režisérky, keď ste réžiu nikdy neštudovali?

Určite to nebolo ľahké, no ja som taký typ, že idem do všetkého po hlave. Hoci som neštudovala réžiu, študovala som filmovú teóriu. Človek sa tam veľa vecí naučil. V živote som videla množstvo filmov a písala o nich, postupy mám teda odpozorované. Okrem toho sa na projekte podieľali ďalší, od kameramana až po strihačku, ktorí majú viac filmových skúseností a určite dopomohli k celkovej profesionálnejšej podobe. 

Zároveň by som do toho možno ani nešla, keby som vedela, aké to bude ťažké. Pôvodne som chcela urobiť niečo narýchlo – veľmi aktivistické, poukázať na problém čo najskôr, aby sa to dostalo do médií. Myslela som si, že za rok budem hotová. Vôbec som nemala ambíciu robiť autorský film, uspokojila by som sa aj s viac reportážnou podobou. Človek na začiatku ani úplne nevie, do čoho vlastne ide (smiech).

Určite to nebolo ľahké, no ja som taký typ, že idem do všetkého po hlave. Hoci som neštudovala réžiu, študovala som filmovú teóriu. Človek sa tam veľa vecí naučil. V živote som videla množstvo filmov a písala o nich, postupy mám teda odpozorované. Okrem toho sa na projekte podieľali ďalší, od kameramana až po strihačku, ktorí majú viac filmových skúseností a určite dopomohli k celkovej profesionálnejšej podobe. 

Zároveň by som do toho možno ani nešla, keby som vedela, aké to bude ťažké. Pôvodne som chcela urobiť niečo narýchlo – veľmi aktivistické, poukázať na problém čo najskôr, aby sa to dostalo do médií. Myslela som si, že za rok budem hotová. Vôbec som nemala ambíciu robiť autorský film, uspokojila by som sa aj s viac reportážnou podobou. Človek na začiatku ani úplne nevie, do čoho vlastne ide (smiech).

Chceli ste od začiatku využiť líniu rozprávania spojenú s vaším detstvom?

Chceli ste od začiatku využiť líniu rozprávania spojenú s vaším detstvom?

Áno, chcela som hovoriť o tom, ako to tam vyzeralo v mojom detstve. Ten protiklad je dôležitý. Ale osobná linka sa vyformovala až v procese natáčania.

Áno, chcela som hovoriť o tom, ako to tam vyzeralo v mojom detstve. Ten protiklad je dôležitý. Ale osobná linka sa vyformovala až v procese natáčania.

Aké bolo vyrastať na Vtáčniku? Museli ste sa pohybovať doslova medzi dvomi rôznymi svetmi. Chodiť do školy v rušnom zaľudnenom meste a cestou domov sa vracať do vtedy takmer nedotknutej prírody.  

Aké bolo vyrastať na Vtáčniku? Museli ste sa pohybovať doslova medzi dvomi rôznymi svetmi. Chodiť do školy v rušnom zaľudnenom meste a cestou domov sa vracať do vtedy takmer nedotknutej prírody.  

Pre mňa ako pre dieťa to bolo skvelé. Bol tam veľký priestor pre hry a objavovanie prírody, kde sme so súrodencami trávili väčšinu času. A ten kontrast s civilizáciou tam určite bol. Aj spätne pociťujem, že sme boli trochu iní. Bolo pre mňa náročnejšie začleniť sa medzi deti, ktoré povedzme vyrastali niekde na sídlisku a trávili tam spolu všetok čas.

Pre mňa ako pre dieťa to bolo skvelé. Bol tam veľký priestor pre hry a objavovanie prírody, kde sme so súrodencami trávili väčšinu času. A ten kontrast s civilizáciou tam určite bol. Aj spätne pociťujem, že sme boli trochu iní. Bolo pre mňa náročnejšie začleniť sa medzi deti, ktoré povedzme vyrastali niekde na sídlisku a trávili tam spolu všetok čas.

Bola pre vás príroda únikom?

Bola pre vás príroda únikom?

Ako deti sme to tak nevnímali. Bolo pre nás prirodzené, že človek žije v prírode. Možno pre mojich rodičov, ktorí tam už prišli ako dospelí, to tak bolo. Počas socializmu nebolo toľko možností, ako je dnes. Ľudia mali väčšiu tendenciu stiahnuť sa niekam do súkromia.

Ako deti sme to tak nevnímali. Bolo pre nás prirodzené, že človek žije v prírode. Možno pre mojich rodičov, ktorí tam už prišli ako dospelí, to tak bolo. Počas socializmu nebolo toľko možností, ako je dnes. Ľudia mali väčšiu tendenciu stiahnuť sa niekam do súkromia.

Osobne mi príde film výnimočný práve pre jeho dôraz na komunitu a spoločný dialóg. Prečo si myslíte, že dnes už nie sú susedské vzťahy také živé?

Osobne mi príde film výnimočný práve pre jeho dôraz na komunitu a spoločný dialóg. Prečo si myslíte, že dnes už nie sú susedské vzťahy také živé?

To je komplexná otázka. Je to do veľkej miery spôsobené systémom, ktorý kladie dôraz na individuálny úspech, na rodinu a vlastníctvo. Ľudia sú tak sústredení na to, aby ochránili svojich blízkych a majetok, aj keď je to do veľkej miery vyčerpávajúce. Nezostáva veľa priestoru na to, aby sa zapájali do širšieho systému vzťahov. Je to jeden z najväčších problémov, ktorý ženie našu civilizáciu do krízy, v akej sa už aj tak nachádzame.

To je komplexná otázka. Je to do veľkej miery spôsobené systémom, ktorý kladie dôraz na individuálny úspech, na rodinu a vlastníctvo. Ľudia sú tak sústredení na to, aby ochránili svojich blízkych a majetok, aj keď je to do veľkej miery vyčerpávajúce. Nezostáva veľa priestoru na to, aby sa zapájali do širšieho systému vzťahov. Je to jeden z najväčších problémov, ktorý ženie našu civilizáciu do krízy, v akej sa už aj tak nachádzame.

Viacerí vaši susedia sa objavili vo filme. Utužila sa natačaním komunita na Vtáčniku?

Viacerí vaši susedia sa objavili vo filme. Utužila sa natačaním komunita na Vtáčniku?

Viacerí susedia by mali záujem zlepšiť tie vzťahy, no je tam problém nedostatku verejného priestoru. Každý meter štvorcový v oblasti niekomu patrí. Pokiaľ niekoho nepozveme priamo k sebe domov na kávu, tak v zásade nie je miesto, kde by sa mohli ľudia stretávať a rozvíjať komunitné aktivity.

Viacerí susedia by mali záujem zlepšiť tie vzťahy, no je tam problém nedostatku verejného priestoru. Každý meter štvorcový v oblasti niekomu patrí. Pokiaľ niekoho nepozveme priamo k sebe domov na kávu, tak v zásade nie je miesto, kde by sa mohli ľudia stretávať a rozvíjať komunitné aktivity.

Stratí pre vás Vtáčnik status domova, ak sa jeho podoba úplne zmení?

Stratí pre vás Vtáčnik status domova, ak sa jeho podoba úplne zmení?

Nikde nie je zadefinované, že domov je ten domček v prírode. Do veľkej miery ho tvoria väzby k ľuďom a spoločné spomienky. Keď sa vytvárajú spomienky nové, status domova sa mení, ale zároveň zostáva. Avšak neustály stavebný hluk tej štvrte mi pocit domova každodenne znechucuje.

Nikde nie je zadefinované, že domov je ten domček v prírode. Do veľkej miery ho tvoria väzby k ľuďom a spoločné spomienky. Keď sa vytvárajú spomienky nové, status domova sa mení, ale zároveň zostáva. Avšak neustály stavebný hluk tej štvrte mi pocit domova každodenne znechucuje.

Ako je možné mať rok neustály hluk v okolí domu?

Ako je možné mať rok neustály hluk v okolí domu?

Keby len rok, ale dvadsať rokov. Zvukový smog u nás nie je nijakým spôsobom podchytený ani v stavebnom zákone ani inde. Zaoberala som sa tým v rámci prípravy k filmu. Stretla som sa s neuropsychológom v Kanade, ktorý sa venuje dopadu zvukového smogu na nervovú sústavu človeka. Robí rôzne pokusy s virtuálnou realitou a následky považuje za fatálne. Zvukový smog spôsobuje ťažké choroby od depresie až po rakovinu. Na Slovensku to zatiaľ vôbec nie je reflektované v politikách.

Keby len rok, ale dvadsať rokov. Zvukový smog u nás nie je nijakým spôsobom podchytený ani v stavebnom zákone ani inde. Zaoberala som sa tým v rámci prípravy k filmu. Stretla som sa s neuropsychológom v Kanade, ktorý sa venuje dopadu zvukového smogu na nervovú sústavu človeka. Robí rôzne pokusy s virtuálnou realitou a následky považuje za fatálne. Zvukový smog spôsobuje ťažké choroby od depresie až po rakovinu. Na Slovensku to zatiaľ vôbec nie je reflektované v politikách.

Filmom chcete cieliť aj na developerov. Stretli ste sa už s ohlasom aj od nich?

Filmom chcete cieliť aj na developerov. Stretli ste sa už s ohlasom aj od nich?

Ja osobne nie, ale producentka sa dopočula, že sa o nej hovorí v developerských kruhoch. Vraj si ju trochu preverujú.

Ja osobne nie, ale producentka sa dopočula, že sa o nej hovorí v developerských kruhoch. Vraj si ju trochu preverujú.

Ale môže to spôsobiť aj pozitívny ohlas, nie?

Ale môže to spôsobiť aj pozitívny ohlas, nie?

To je naším zámerom. Film nie je vystavaný tak, aby niekoho obviňoval alebo odhaľoval pochybenia konkrétnych developerov. Vidíme zmysel v dialógu. Samozrejme, nejaká výstava pokračovať bude, ale čo sa týka budúcnosti, je dôležité, aby sa otvoril dialóg medzi obyvateľmi a developermi. Aj oni, prirodzene, rozvíjajú svoju prácu a prispôsobujú ju novým poznatkom.

To je naším zámerom. Film nie je vystavaný tak, aby niekoho obviňoval alebo odhaľoval pochybenia konkrétnych developerov. Vidíme zmysel v dialógu. Samozrejme, nejaká výstava pokračovať bude, ale čo sa týka budúcnosti, je dôležité, aby sa otvoril dialóg medzi obyvateľmi a developermi. Aj oni, prirodzene, rozvíjajú svoju prácu a prispôsobujú ju novým poznatkom.

Masívna výstavba a osídľovanie je určite niečo, nad čím treba rozmýšľať. Najmä nad tým, ako ovplyvňuje náš život. Nie je to však niečo, čo nás v budúcnosti bude čakať aj kvôli globálnemu otepľovaniu a obrovskej migrácii?

Masívna výstavba a osídľovanie je určite niečo, nad čím treba rozmýšľať. Najmä nad tým, ako ovplyvňuje náš život. Nie je to však niečo, čo nás v budúcnosti bude čakať aj kvôli globálnemu otepľovaniu a obrovskej migrácii?

Určite nás čakajú veľké zmeny, ale konkrétne tento typ štvrte vôbec nereaguje na aktuálne potreby ľudstva. Byty, ktoré sa tam stavajú, sa predávajú okolo jedného milióna eur. To nie sú bežné mladé rodiny s deťmi. Dodnes máme množstvo prázdnych bytov a nových bytoviek, v ktorých sú krásne drahé byty. A tie si nemá kto kúpiť. Takže tento argument úplne neobstojí.

Čo sa týka osídľovania alebo zmien v teritoriálnych vzťahoch, tá otázka je určite namieste. Môžeme sa pozrieť na iné živočíšne druhy, ktoré žijú veľkou migráciou dlhodobo. To sú práve vtáky. Vidíme, že si nestavajú obrovské, neodstrániteľné, prírodu narušujúce sídla. Ak budeme fungovať v budúcnosti vo veľkej mobilite, tak naše domy by mali byť omnoho udržateľnejšie, ľahšie prenosné alebo aj zrušiteľné. Nové sídla na Vtáčniku sú do veľkej miery až pompézne. Využívajú veľmi ťažké materiály, sú nadrozmerné a zaberajú oveľa väčší priestor, než nevyhnutne potrebujeme k nášmu životu.

Určite nás čakajú veľké zmeny, ale konkrétne tento typ štvrte vôbec nereaguje na aktuálne potreby ľudstva. Byty, ktoré sa tam stavajú, sa predávajú okolo jedného milióna eur. To nie sú bežné mladé rodiny s deťmi. Dodnes máme množstvo prázdnych bytov a nových bytoviek, v ktorých sú krásne drahé byty. A tie si nemá kto kúpiť. Takže tento argument úplne neobstojí.

Čo sa týka osídľovania alebo zmien v teritoriálnych vzťahoch, tá otázka je určite namieste. Môžeme sa pozrieť na iné živočíšne druhy, ktoré žijú veľkou migráciou dlhodobo. To sú práve vtáky. Vidíme, že si nestavajú obrovské, neodstrániteľné, prírodu narušujúce sídla. Ak budeme fungovať v budúcnosti vo veľkej mobilite, tak naše domy by mali byť omnoho udržateľnejšie, ľahšie prenosné alebo aj zrušiteľné. Nové sídla na Vtáčniku sú do veľkej miery až pompézne. Využívajú veľmi ťažké materiály, sú nadrozmerné a zaberajú oveľa väčší priestor, než nevyhnutne potrebujeme k nášmu životu.

Viem, že neočakávate dramatickú zmenu na Vtáčniku, no dokumentárny film má vždy dosah. Aký je podľa vás realistický cieľ, ktorý by kampaň mohla dosiahnuť?

Viem, že neočakávate dramatickú zmenu na Vtáčniku, no dokumentárny film má vždy dosah. Aký je podľa vás realistický cieľ, ktorý by kampaň mohla dosiahnuť?

Ideálne by bolo, aby film videlo čo najviac divákov. Z doterajšej spätnej väzby, máme pocit, že ľudí nejakým spôsobom zasiahol. Pár vecí si uvedomili a už to je pre nás veľký úspech.

Ak ho uvidí developer a plánuje ďalší projekt, tak si na film minimálne spomenie a možno zmení niektoré rozhodnutia. Rovnako ľudia, ktorí si budú kupovať byty. Možno si povedia, že by sa mali spýtať na to, čo sa plánuje s okolitou prírodou za bytovkou alebo ako bude ďalej fungovať cesta, po ktorej práve prišli.

 Cieľom je, aby sa ľudia začali pýtať aj na širšie súvislosti fungovania svojej štvrte. Takisto chceme, aby ľudia začali aktívnejšie hovoriť o veciach, ktoré im chýbajú alebo ktoré by chceli zmeniť, poprípade odstrániť. Niekedy ani netušia, že na to majú nárok. Teda najväčším cieľom je rozvíriť dialóg, aby sa ľudia začali rozprávať o tom, čo sa v ich štvrtiach deje.

Ideálne by bolo, aby film videlo čo najviac divákov. Z doterajšej spätnej väzby, máme pocit, že ľudí nejakým spôsobom zasiahol. Pár vecí si uvedomili a už to je pre nás veľký úspech.

Ak ho uvidí developer a plánuje ďalší projekt, tak si na film minimálne spomenie a možno zmení niektoré rozhodnutia. Rovnako ľudia, ktorí si budú kupovať byty. Možno si povedia, že by sa mali spýtať na to, čo sa plánuje s okolitou prírodou za bytovkou alebo ako bude ďalej fungovať cesta, po ktorej práve prišli.

 Cieľom je, aby sa ľudia začali pýtať aj na širšie súvislosti fungovania svojej štvrte. Takisto chceme, aby ľudia začali aktívnejšie hovoriť o veciach, ktoré im chýbajú alebo ktoré by chceli zmeniť, poprípade odstrániť. Niekedy ani netušia, že na to majú nárok. Teda najväčším cieľom je rozvíriť dialóg, aby sa ľudia začali rozprávať o tom, čo sa v ich štvrtiach deje.



Zdroj: Ľubo Baran, Zdroj: Film Expanded

Pripravujete festival dokumentárnych filmov Jeden svet, s dokumentárnymi filmami sa teda stretávate veľmi často. Prečo ste si práve pri tejto téme povedali, že natočíte vlastný film?

Pripravujete festival dokumentárnych filmov Jeden svet, s dokumentárnymi filmami sa teda stretávate veľmi často. Prečo ste si práve pri tejto téme povedali, že natočíte vlastný film?

Film som začala pripravovať ešte pred prácou na festivale Jeden svet. Na ňom pracujem šiesty rok, práca na filme trvala vyše šiestich rokov. Tá téma bola silne prítomná v mojom živote, každý deň som ju mala pred očami. Vždy som mala pocit, že jedného dňa niečo o tomto mieste natočím. A kto iný, ak nie ja, keď v tej štvrti žijem a zaoberám sa filmom.

Film som začala pripravovať ešte pred prácou na festivale Jeden svet. Na ňom pracujem šiesty rok, práca na filme trvala vyše šiestich rokov. Tá téma bola silne prítomná v mojom živote, každý deň som ju mala pred očami. Vždy som mala pocit, že jedného dňa niečo o tomto mieste natočím. A kto iný, ak nie ja, keď v tej štvrti žijem a zaoberám sa filmom.

Už pred šiestimi rokmi išlo o takú masovú výstavbu?

Už pred šiestimi rokmi išlo o takú masovú výstavbu?

Výstavba začala pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy naozaj pokročila, ale stále je kde stavať. Niekedy si robíme srandu cez slzy, že kým tam ešte bude nejaký nezastavaný meter štvorcový, tak sa bude stavať.

Výstavba začala pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy naozaj pokročila, ale stále je kde stavať. Niekedy si robíme srandu cez slzy, že kým tam ešte bude nejaký nezastavaný meter štvorcový, tak sa bude stavať.

Bolo ťažké byť v pozícii režisérky, keď ste réžiu nikdy neštudovali?

Bolo ťažké byť v pozícii režisérky, keď ste réžiu nikdy neštudovali?

Určite to nebolo ľahké, no ja som taký typ, že idem do všetkého po hlave. Hoci som neštudovala réžiu, študovala som filmovú teóriu. Človek sa tam veľa vecí naučil. V živote som videla množstvo filmov a písala o nich, postupy mám teda odpozorované. Okrem toho sa na projekte podieľali ďalší, od kameramana až po strihačku, ktorí majú viac filmových skúseností a určite dopomohli k celkovej profesionálnejšej podobe. 

Zároveň by som do toho možno ani nešla, keby som vedela, aké to bude ťažké. Pôvodne som chcela urobiť niečo narýchlo – veľmi aktivistické, poukázať na problém čo najskôr, aby sa to dostalo do médií. Myslela som si, že za rok budem hotová. Vôbec som nemala ambíciu robiť autorský film, uspokojila by som sa aj s viac reportážnou podobou. Človek na začiatku ani úplne nevie, do čoho vlastne ide (smiech).

Určite to nebolo ľahké, no ja som taký typ, že idem do všetkého po hlave. Hoci som neštudovala réžiu, študovala som filmovú teóriu. Človek sa tam veľa vecí naučil. V živote som videla množstvo filmov a písala o nich, postupy mám teda odpozorované. Okrem toho sa na projekte podieľali ďalší, od kameramana až po strihačku, ktorí majú viac filmových skúseností a určite dopomohli k celkovej profesionálnejšej podobe. 

Zároveň by som do toho možno ani nešla, keby som vedela, aké to bude ťažké. Pôvodne som chcela urobiť niečo narýchlo – veľmi aktivistické, poukázať na problém čo najskôr, aby sa to dostalo do médií. Myslela som si, že za rok budem hotová. Vôbec som nemala ambíciu robiť autorský film, uspokojila by som sa aj s viac reportážnou podobou. Človek na začiatku ani úplne nevie, do čoho vlastne ide (smiech).

Chceli ste od začiatku využiť líniu rozprávania spojenú s vaším detstvom?

Chceli ste od začiatku využiť líniu rozprávania spojenú s vaším detstvom?

Áno, chcela som hovoriť o tom, ako to tam vyzeralo v mojom detstve. Ten protiklad je dôležitý. Ale osobná linka sa vyformovala až v procese natáčania.

Áno, chcela som hovoriť o tom, ako to tam vyzeralo v mojom detstve. Ten protiklad je dôležitý. Ale osobná linka sa vyformovala až v procese natáčania.

Aké bolo vyrastať na Vtáčniku? Museli ste sa pohybovať doslova medzi dvomi rôznymi svetmi. Chodiť do školy v rušnom zaľudnenom meste a cestou domov sa vracať do vtedy takmer nedotknutej prírody.  

Aké bolo vyrastať na Vtáčniku? Museli ste sa pohybovať doslova medzi dvomi rôznymi svetmi. Chodiť do školy v rušnom zaľudnenom meste a cestou domov sa vracať do vtedy takmer nedotknutej prírody.  

Pre mňa ako pre dieťa to bolo skvelé. Bol tam veľký priestor pre hry a objavovanie prírody, kde sme so súrodencami trávili väčšinu času. A ten kontrast s civilizáciou tam určite bol. Aj spätne pociťujem, že sme boli trochu iní. Bolo pre mňa náročnejšie začleniť sa medzi deti, ktoré povedzme vyrastali niekde na sídlisku a trávili tam spolu všetok čas.

Pre mňa ako pre dieťa to bolo skvelé. Bol tam veľký priestor pre hry a objavovanie prírody, kde sme so súrodencami trávili väčšinu času. A ten kontrast s civilizáciou tam určite bol. Aj spätne pociťujem, že sme boli trochu iní. Bolo pre mňa náročnejšie začleniť sa medzi deti, ktoré povedzme vyrastali niekde na sídlisku a trávili tam spolu všetok čas.

Bola pre vás príroda únikom?

Bola pre vás príroda únikom?

Ako deti sme to tak nevnímali. Bolo pre nás prirodzené, že človek žije v prírode. Možno pre mojich rodičov, ktorí tam už prišli ako dospelí, to tak bolo. Počas socializmu nebolo toľko možností, ako je dnes. Ľudia mali väčšiu tendenciu stiahnuť sa niekam do súkromia.

Ako deti sme to tak nevnímali. Bolo pre nás prirodzené, že človek žije v prírode. Možno pre mojich rodičov, ktorí tam už prišli ako dospelí, to tak bolo. Počas socializmu nebolo toľko možností, ako je dnes. Ľudia mali väčšiu tendenciu stiahnuť sa niekam do súkromia.

Osobne mi príde film výnimočný práve pre jeho dôraz na komunitu a spoločný dialóg. Prečo si myslíte, že dnes už nie sú susedské vzťahy také živé?

Osobne mi príde film výnimočný práve pre jeho dôraz na komunitu a spoločný dialóg. Prečo si myslíte, že dnes už nie sú susedské vzťahy také živé?

To je komplexná otázka. Je to do veľkej miery spôsobené systémom, ktorý kladie dôraz na individuálny úspech, na rodinu a vlastníctvo. Ľudia sú tak sústredení na to, aby ochránili svojich blízkych a majetok, aj keď je to do veľkej miery vyčerpávajúce. Nezostáva veľa priestoru na to, aby sa zapájali do širšieho systému vzťahov. Je to jeden z najväčších problémov, ktorý ženie našu civilizáciu do krízy, v akej sa už aj tak nachádzame.

To je komplexná otázka. Je to do veľkej miery spôsobené systémom, ktorý kladie dôraz na individuálny úspech, na rodinu a vlastníctvo. Ľudia sú tak sústredení na to, aby ochránili svojich blízkych a majetok, aj keď je to do veľkej miery vyčerpávajúce. Nezostáva veľa priestoru na to, aby sa zapájali do širšieho systému vzťahov. Je to jeden z najväčších problémov, ktorý ženie našu civilizáciu do krízy, v akej sa už aj tak nachádzame.

Viacerí vaši susedia sa objavili vo filme. Utužila sa natačaním komunita na Vtáčniku?

Viacerí vaši susedia sa objavili vo filme. Utužila sa natačaním komunita na Vtáčniku?

Viacerí susedia by mali záujem zlepšiť tie vzťahy, no je tam problém nedostatku verejného priestoru. Každý meter štvorcový v oblasti niekomu patrí. Pokiaľ niekoho nepozveme priamo k sebe domov na kávu, tak v zásade nie je miesto, kde by sa mohli ľudia stretávať a rozvíjať komunitné aktivity.

Viacerí susedia by mali záujem zlepšiť tie vzťahy, no je tam problém nedostatku verejného priestoru. Každý meter štvorcový v oblasti niekomu patrí. Pokiaľ niekoho nepozveme priamo k sebe domov na kávu, tak v zásade nie je miesto, kde by sa mohli ľudia stretávať a rozvíjať komunitné aktivity.

Stratí pre vás Vtáčnik status domova, ak sa jeho podoba úplne zmení?

Stratí pre vás Vtáčnik status domova, ak sa jeho podoba úplne zmení?

Nikde nie je zadefinované, že domov je ten domček v prírode. Do veľkej miery ho tvoria väzby k ľuďom a spoločné spomienky. Keď sa vytvárajú spomienky nové, status domova sa mení, ale zároveň zostáva. Avšak neustály stavebný hluk tej štvrte mi pocit domova každodenne znechucuje.

Nikde nie je zadefinované, že domov je ten domček v prírode. Do veľkej miery ho tvoria väzby k ľuďom a spoločné spomienky. Keď sa vytvárajú spomienky nové, status domova sa mení, ale zároveň zostáva. Avšak neustály stavebný hluk tej štvrte mi pocit domova každodenne znechucuje.

Ako je možné mať rok neustály hluk v okolí domu?

Ako je možné mať rok neustály hluk v okolí domu?

Keby len rok, ale dvadsať rokov. Zvukový smog u nás nie je nijakým spôsobom podchytený ani v stavebnom zákone ani inde. Zaoberala som sa tým v rámci prípravy k filmu. Stretla som sa s neuropsychológom v Kanade, ktorý sa venuje dopadu zvukového smogu na nervovú sústavu človeka. Robí rôzne pokusy s virtuálnou realitou a následky považuje za fatálne. Zvukový smog spôsobuje ťažké choroby od depresie až po rakovinu. Na Slovensku to zatiaľ vôbec nie je reflektované v politikách.

Keby len rok, ale dvadsať rokov. Zvukový smog u nás nie je nijakým spôsobom podchytený ani v stavebnom zákone ani inde. Zaoberala som sa tým v rámci prípravy k filmu. Stretla som sa s neuropsychológom v Kanade, ktorý sa venuje dopadu zvukového smogu na nervovú sústavu človeka. Robí rôzne pokusy s virtuálnou realitou a následky považuje za fatálne. Zvukový smog spôsobuje ťažké choroby od depresie až po rakovinu. Na Slovensku to zatiaľ vôbec nie je reflektované v politikách.

Filmom chcete cieliť aj na developerov. Stretli ste sa už s ohlasom aj od nich?

Filmom chcete cieliť aj na developerov. Stretli ste sa už s ohlasom aj od nich?

Ja osobne nie, ale producentka sa dopočula, že sa o nej hovorí v developerských kruhoch. Vraj si ju trochu preverujú.

Ja osobne nie, ale producentka sa dopočula, že sa o nej hovorí v developerských kruhoch. Vraj si ju trochu preverujú.

Ale môže to spôsobiť aj pozitívny ohlas, nie?

Ale môže to spôsobiť aj pozitívny ohlas, nie?

To je naším zámerom. Film nie je vystavaný tak, aby niekoho obviňoval alebo odhaľoval pochybenia konkrétnych developerov. Vidíme zmysel v dialógu. Samozrejme, nejaká výstava pokračovať bude, ale čo sa týka budúcnosti, je dôležité, aby sa otvoril dialóg medzi obyvateľmi a developermi. Aj oni, prirodzene, rozvíjajú svoju prácu a prispôsobujú ju novým poznatkom.

To je naším zámerom. Film nie je vystavaný tak, aby niekoho obviňoval alebo odhaľoval pochybenia konkrétnych developerov. Vidíme zmysel v dialógu. Samozrejme, nejaká výstava pokračovať bude, ale čo sa týka budúcnosti, je dôležité, aby sa otvoril dialóg medzi obyvateľmi a developermi. Aj oni, prirodzene, rozvíjajú svoju prácu a prispôsobujú ju novým poznatkom.

Masívna výstavba a osídľovanie je určite niečo, nad čím treba rozmýšľať. Najmä nad tým, ako ovplyvňuje náš život. Nie je to však niečo, čo nás v budúcnosti bude čakať aj kvôli globálnemu otepľovaniu a obrovskej migrácii?

Masívna výstavba a osídľovanie je určite niečo, nad čím treba rozmýšľať. Najmä nad tým, ako ovplyvňuje náš život. Nie je to však niečo, čo nás v budúcnosti bude čakať aj kvôli globálnemu otepľovaniu a obrovskej migrácii?

Určite nás čakajú veľké zmeny, ale konkrétne tento typ štvrte vôbec nereaguje na aktuálne potreby ľudstva. Byty, ktoré sa tam stavajú, sa predávajú okolo jedného milióna eur. To nie sú bežné mladé rodiny s deťmi. Dodnes máme množstvo prázdnych bytov a nových bytoviek, v ktorých sú krásne drahé byty. A tie si nemá kto kúpiť. Takže tento argument úplne neobstojí.

Čo sa týka osídľovania alebo zmien v teritoriálnych vzťahoch, tá otázka je určite namieste. Môžeme sa pozrieť na iné živočíšne druhy, ktoré žijú veľkou migráciou dlhodobo. To sú práve vtáky. Vidíme, že si nestavajú obrovské, neodstrániteľné, prírodu narušujúce sídla. Ak budeme fungovať v budúcnosti vo veľkej mobilite, tak naše domy by mali byť omnoho udržateľnejšie, ľahšie prenosné alebo aj zrušiteľné. Nové sídla na Vtáčniku sú do veľkej miery až pompézne. Využívajú veľmi ťažké materiály, sú nadrozmerné a zaberajú oveľa väčší priestor, než nevyhnutne potrebujeme k nášmu životu.

Určite nás čakajú veľké zmeny, ale konkrétne tento typ štvrte vôbec nereaguje na aktuálne potreby ľudstva. Byty, ktoré sa tam stavajú, sa predávajú okolo jedného milióna eur. To nie sú bežné mladé rodiny s deťmi. Dodnes máme množstvo prázdnych bytov a nových bytoviek, v ktorých sú krásne drahé byty. A tie si nemá kto kúpiť. Takže tento argument úplne neobstojí.

Čo sa týka osídľovania alebo zmien v teritoriálnych vzťahoch, tá otázka je určite namieste. Môžeme sa pozrieť na iné živočíšne druhy, ktoré žijú veľkou migráciou dlhodobo. To sú práve vtáky. Vidíme, že si nestavajú obrovské, neodstrániteľné, prírodu narušujúce sídla. Ak budeme fungovať v budúcnosti vo veľkej mobilite, tak naše domy by mali byť omnoho udržateľnejšie, ľahšie prenosné alebo aj zrušiteľné. Nové sídla na Vtáčniku sú do veľkej miery až pompézne. Využívajú veľmi ťažké materiály, sú nadrozmerné a zaberajú oveľa väčší priestor, než nevyhnutne potrebujeme k nášmu životu.

Viem, že neočakávate dramatickú zmenu na Vtáčniku, no dokumentárny film má vždy dosah. Aký je podľa vás realistický cieľ, ktorý by kampaň mohla dosiahnuť?

Viem, že neočakávate dramatickú zmenu na Vtáčniku, no dokumentárny film má vždy dosah. Aký je podľa vás realistický cieľ, ktorý by kampaň mohla dosiahnuť?

Ideálne by bolo, aby film videlo čo najviac divákov. Z doterajšej spätnej väzby, máme pocit, že ľudí nejakým spôsobom zasiahol. Pár vecí si uvedomili a už to je pre nás veľký úspech.

Ak ho uvidí developer a plánuje ďalší projekt, tak si na film minimálne spomenie a možno zmení niektoré rozhodnutia. Rovnako ľudia, ktorí si budú kupovať byty. Možno si povedia, že by sa mali spýtať na to, čo sa plánuje s okolitou prírodou za bytovkou alebo ako bude ďalej fungovať cesta, po ktorej práve prišli.

 Cieľom je, aby sa ľudia začali pýtať aj na širšie súvislosti fungovania svojej štvrte. Takisto chceme, aby ľudia začali aktívnejšie hovoriť o veciach, ktoré im chýbajú alebo ktoré by chceli zmeniť, poprípade odstrániť. Niekedy ani netušia, že na to majú nárok. Teda najväčším cieľom je rozvíriť dialóg, aby sa ľudia začali rozprávať o tom, čo sa v ich štvrtiach deje.

Ideálne by bolo, aby film videlo čo najviac divákov. Z doterajšej spätnej väzby, máme pocit, že ľudí nejakým spôsobom zasiahol. Pár vecí si uvedomili a už to je pre nás veľký úspech.

Ak ho uvidí developer a plánuje ďalší projekt, tak si na film minimálne spomenie a možno zmení niektoré rozhodnutia. Rovnako ľudia, ktorí si budú kupovať byty. Možno si povedia, že by sa mali spýtať na to, čo sa plánuje s okolitou prírodou za bytovkou alebo ako bude ďalej fungovať cesta, po ktorej práve prišli.

 Cieľom je, aby sa ľudia začali pýtať aj na širšie súvislosti fungovania svojej štvrte. Takisto chceme, aby ľudia začali aktívnejšie hovoriť o veciach, ktoré im chýbajú alebo ktoré by chceli zmeniť, poprípade odstrániť. Niekedy ani netušia, že na to majú nárok. Teda najväčším cieľom je rozvíriť dialóg, aby sa ľudia začali rozprávať o tom, čo sa v ich štvrtiach deje.