Barbora Sliepková: Čiary majú potenciál začať diskusiu o verejnom priestore

Po projekcii filmu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava si spomínala, že Čiary vznikali pomerne dlho, až niekoľko rokov. Dokážeš si spomenúť na prvé momenty súvisiace s námetom filmu?

Po projekcii filmu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava si spomínala, že Čiary vznikali pomerne dlho, až niekoľko rokov. Dokážeš si spomenúť na prvé momenty súvisiace s námetom filmu?

Všetko vzniklo postupne. Prvý námet sa odrazil od školského filmu Lodžia, ktorý som nakrúcala s Blankou, jednou z hlavných protagonistiek filmu Čiary. Časť myšlienky, ktorú sme sa vtedy snažili zachytiť je prítomná aj tu: zaznamenať priestor, v ktorom žije. Blanka vlastní mnoho drobností, ktoré majú v byte svoje presné miesto. Každý obrázok, každá kresba od dcéry. Odrazu sa situácia mení, z bytu odchádza dcéra a začnú jej prerábať lodžiu – jej kráľovstvo, keďže je fajčiarka. Vo filme sa objaví aj krátka montáž z hodiniek, ktoré zbiera. Symbolizuje čakanie, subtílne sa tam vrství zvukový motív tikania. Veľmi sa mi zapáčil jej silný vzťah k svojmu priestoru.

Všetko vzniklo postupne. Prvý námet sa odrazil od školského filmu Lodžia, ktorý som nakrúcala s Blankou, jednou z hlavných protagonistiek filmu Čiary. Časť myšlienky, ktorú sme sa vtedy snažili zachytiť je prítomná aj tu: zaznamenať priestor, v ktorom žije. Blanka vlastní mnoho drobností, ktoré majú v byte svoje presné miesto. Každý obrázok, každá kresba od dcéry. Odrazu sa situácia mení, z bytu odchádza dcéra a začnú jej prerábať lodžiu – jej kráľovstvo, keďže je fajčiarka. Vo filme sa objaví aj krátka montáž z hodiniek, ktoré zbiera. Symbolizuje čakanie, subtílne sa tam vrství zvukový motív tikania. Veľmi sa mi zapáčil jej silný vzťah k svojmu priestoru.

Ako sa ďalej myšlienkovo vyvíjali filmové Čiary?

Ako sa ďalej myšlienkovo vyvíjali filmové Čiary?

Na škole sme mali cvičenie, keď sme museli za pár minút nafotiť vizuálnu reportáž. Rýchlo som začala hľadať námet. Všimla som si, že parkujúce autá sú umiestené presne zaradom, len niektoré vytŕčajú. Našla som aj ďalšie detaily a línie, napríklad pootvorené okno či silné mreže. Všímala som si hranice, ktoré som neskôr nazvala čiarami.

V tom čase som sa začala zaoberať aj definíciami priestorov. Zisťovala som si, čo znamená verejný, poloverejný alebo súkromný priestor. Napríklad aj väzenie je poloverejný priestor, je to štátom spravovaná inštitúcia, ale verejnosti neprístupná. Toto všetko som si postupne načítala a rozmýšľala, čo s tým ďalej spraviť.

Taktiež ma veľmi inšpiroval film Prišiel k nám Old Shatterhand od Dušana Hanáka. Sleduje situáciu na hraniciach, kde je uprostred cesty umiestnený veľký kameň a okolo prechádzajú autá i ľudia. Zobrazuje socializmom poznamenanú mentalitu slovenského národa, kde sa každý spolieha, že niekto iný to za nich spraví. Nakoniec príde človek zo zahraničia a kameň sám odnesie preč. Ako jediný rozmýšľa inak, chce s okolitým priestorom niečo užitočné spraviť.

Na škole sme mali cvičenie, keď sme museli za pár minút nafotiť vizuálnu reportáž. Rýchlo som začala hľadať námet. Všimla som si, že parkujúce autá sú umiestené presne zaradom, len niektoré vytŕčajú. Našla som aj ďalšie detaily a línie, napríklad pootvorené okno či silné mreže. Všímala som si hranice, ktoré som neskôr nazvala čiarami.

V tom čase som sa začala zaoberať aj definíciami priestorov. Zisťovala som si, čo znamená verejný, poloverejný alebo súkromný priestor. Napríklad aj väzenie je poloverejný priestor, je to štátom spravovaná inštitúcia, ale verejnosti neprístupná. Toto všetko som si postupne načítala a rozmýšľala, čo s tým ďalej spraviť.

Taktiež ma veľmi inšpiroval film Prišiel k nám Old Shatterhand od Dušana Hanáka. Sleduje situáciu na hraniciach, kde je uprostred cesty umiestnený veľký kameň a okolo prechádzajú autá i ľudia. Zobrazuje socializmom poznamenanú mentalitu slovenského národa, kde sa každý spolieha, že niekto iný to za nich spraví. Nakoniec príde človek zo zahraničia a kameň sám odnesie preč. Ako jediný rozmýšľa inak, chce s okolitým priestorom niečo užitočné spraviť.

Svoju priestorovú pozornosť si vo filme zamerala na Bratislavu a jej rôzne podoby.

Svoju priestorovú pozornosť si vo filme zamerala na Bratislavu a jej rôzne podoby.

Nikdy som o námete nepremýšľala v kontexte Bratislavy. Bavila ma skôr tá súhra vecí, ktoré som sa snažila povedať. Napísala som si náčrt filmu a odložila ho na neskôr. Až dramaturgička Ingrid Mayerová, vedúca dokumentárnej katedry na VŠMU, mi pomohla upresniť konkrétnu podobu filmu. Sama navrhla či by som nechcela nakrútiť film o Bratislave. Námet sa jej zapáčil, stretli sme sa s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou a začali film vyvíjať už počas školy. Veľmi si vážim, že som si už takto skoro mohla prejsť vývojom celého filmu a po škole ďalej pracovať na niečom vlastnom.

Nikdy som o námete nepremýšľala v kontexte Bratislavy. Bavila ma skôr tá súhra vecí, ktoré som sa snažila povedať. Napísala som si náčrt filmu a odložila ho na neskôr. Až dramaturgička Ingrid Mayerová, vedúca dokumentárnej katedry na VŠMU, mi pomohla upresniť konkrétnu podobu filmu. Sama navrhla či by som nechcela nakrútiť film o Bratislave. Námet sa jej zapáčil, stretli sme sa s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou a začali film vyvíjať už počas školy. Veľmi si vážim, že som si už takto skoro mohla prejsť vývojom celého filmu a po škole ďalej pracovať na niečom vlastnom.

Vo filme môžeme sledovať Bratislavu netradičnou optikou, najmä skrz tvary a symetrie. Nachádzaš pekné detaily aj vo vizuálne nepríťažlivom prostredí hlavného mesta. Aký je tvoj osobný vzťah k Bratislave?

Vo filme môžeme sledovať Bratislavu netradičnou optikou, najmä skrz tvary a symetrie. Nachádzaš pekné detaily aj vo vizuálne nepríťažlivom prostredí hlavného mesta. Aký je tvoj osobný vzťah k Bratislave?

Hovorí sa, že Bratislavu môžeš buď milovať alebo neznášať. Osobne žijem v Bratislave rada, mám tam svoje obľúbené miesta. Nemyslím si, že je to až také škaredé mesto. Aj keď naša produkčná si myslí presný opak. Každý v ňom vidí niečo iné, a to je zaujímavé.

Rada mesto skúmam a rozprávam sa o ňom s ľuďmi. Veľmi ma fascinuje psychogeografia, urbanistická disciplína, ktorá sa zameriava na naše vnímanie priestoru. Objavujem paradoxy a odlišnosti, napríklad moje cesty do Tesca sú dlhšie než cesty späť.

Témy urbanizmu sú všade navôkol, sú živé, v Bratislave sa organizuje mnoho diskusií o meste. Riešia sa otázky participácie, diskutuje sa o vedomom riadení mesta a komunikuje sa s obyvateľmi.

Hovorí sa, že Bratislavu môžeš buď milovať alebo neznášať. Osobne žijem v Bratislave rada, mám tam svoje obľúbené miesta. Nemyslím si, že je to až také škaredé mesto. Aj keď naša produkčná si myslí presný opak. Každý v ňom vidí niečo iné, a to je zaujímavé.

Rada mesto skúmam a rozprávam sa o ňom s ľuďmi. Veľmi ma fascinuje psychogeografia, urbanistická disciplína, ktorá sa zameriava na naše vnímanie priestoru. Objavujem paradoxy a odlišnosti, napríklad moje cesty do Tesca sú dlhšie než cesty späť.

Témy urbanizmu sú všade navôkol, sú živé, v Bratislave sa organizuje mnoho diskusií o meste. Riešia sa otázky participácie, diskutuje sa o vedomom riadení mesta a komunikuje sa s obyvateľmi.

Zmenilo sa niečo vo tvojom vzťahu k Bratislave počas nakrúcania filmu?

Zmenilo sa niečo vo tvojom vzťahu k Bratislave počas nakrúcania filmu?

Uvedomila som si, že chcem bývať na periférii. Dlho som žila priamo v centre mesta, kde som si uvedomila nefunkčnosť nášho historického centra. Zasiahla ho pomalá gentrifikácia a dnes už je z centra takmer vyľudnená oblasť, a tým pádom sa aj málo ľudí zaujíma o to, ako to tam vyzerá. Jediná vec, ktorá sa rieši je otváracia doba podnikov, ale to by vôbec nemala byť prvoradá otázka. Skôr by to malo byť o tom, aké sú tam podniky a ako chceme, aby naše mesto vyzeralo.

Počas filmu sme prišli na to, že ubudlo z vizuálneho smogu, ktorého bolo kedysi priveľa. A čo je najdôležitejšie: Bratislava sa mení. Ja sama som ešte stále mladý človek, ale už sa 10-15 rokov túlam Bratislavou a nachádzam si svoje miesta, bary či obľúbené miesta na vychádzky. Tým pádom už aj ja za ten krátky čas vidím, ako sa mení.

Uvedomila som si, že chcem bývať na periférii. Dlho som žila priamo v centre mesta, kde som si uvedomila nefunkčnosť nášho historického centra. Zasiahla ho pomalá gentrifikácia a dnes už je z centra takmer vyľudnená oblasť, a tým pádom sa aj málo ľudí zaujíma o to, ako to tam vyzerá. Jediná vec, ktorá sa rieši je otváracia doba podnikov, ale to by vôbec nemala byť prvoradá otázka. Skôr by to malo byť o tom, aké sú tam podniky a ako chceme, aby naše mesto vyzeralo.

Počas filmu sme prišli na to, že ubudlo z vizuálneho smogu, ktorého bolo kedysi priveľa. A čo je najdôležitejšie: Bratislava sa mení. Ja sama som ešte stále mladý človek, ale už sa 10-15 rokov túlam Bratislavou a nachádzam si svoje miesta, bary či obľúbené miesta na vychádzky. Tým pádom už aj ja za ten krátky čas vidím, ako sa mení.

Máš pocit, že Bratislava zvádza k stereotypu?

Máš pocit, že Bratislava zvádza k stereotypu?

Mňa jednoznačne (smiech). Ten rytmus mesta sme sa snažili zachytiť aj vo filme. Všímali sme si veci, ktoré sa denne opakujú a dá sa ne spoľahnúť. Vieš, kde sa môžeš ísť najesť v pondelok, kde nakúpiť v nedeľu. Tie dni vedia splynúť, ale to už sa každý nad tým musí zamyslieť, ako si ich odlíšiť. Tak je to v každom meste. Len tam nájdeš iné zvuky, melódie a možnosti.

Mňa jednoznačne (smiech). Ten rytmus mesta sme sa snažili zachytiť aj vo filme. Všímali sme si veci, ktoré sa denne opakujú a dá sa ne spoľahnúť. Vieš, kde sa môžeš ísť najesť v pondelok, kde nakúpiť v nedeľu. Tie dni vedia splynúť, ale to už sa každý nad tým musí zamyslieť, ako si ich odlíšiť. Tak je to v každom meste. Len tam nájdeš iné zvuky, melódie a možnosti.

V meste sa objavujú aj prekážky a bariéry, ktoré nám vo filme zastupujú príbehy protagonistov. Na aké problémy vo verejnom priestore si chcela mikropríbehmi poukázať?

V meste sa objavujú aj prekážky a bariéry, ktoré nám vo filme zastupujú príbehy protagonistov. Na aké problémy vo verejnom priestore si chcela mikropríbehmi poukázať?

Prácou na filme som sa naučila, že v kolektíve musím presne vedieť verbalizovať svoje zámery. Moji protagonisti sú reprezentanti tém, ktorých som pôvodne chcela mať viacero, ale bolo ich veľa, preto sme niektorých museli vyradiť. Otázky, ktoré vo filme reprezentujú, neriešime exaktne, skôr sú voľne nadhodené.

Objavujú sa tam témy ako napríklad otázka dostupnosti bývania: stavajú sa predražené byty a ja úprimne netuším, kto v nich bude za také peniaze bývať. Druhá vec sú osamotení ľudia v meste, starší či znevýhodnení, ktorí nemajú dostatok príležitostí, aby sa začlenili do komunity. Prekonávajú mnoho bariér, aby sa vôbec niekam fyzicky dostali. Ďalej tam máme otázku verejných politík, ktorú reprezentuje environmentálny aktivista Matúš Čupka.

Prácou na filme som sa naučila, že v kolektíve musím presne vedieť verbalizovať svoje zámery. Moji protagonisti sú reprezentanti tém, ktorých som pôvodne chcela mať viacero, ale bolo ich veľa, preto sme niektorých museli vyradiť. Otázky, ktoré vo filme reprezentujú, neriešime exaktne, skôr sú voľne nadhodené.

Objavujú sa tam témy ako napríklad otázka dostupnosti bývania: stavajú sa predražené byty a ja úprimne netuším, kto v nich bude za také peniaze bývať. Druhá vec sú osamotení ľudia v meste, starší či znevýhodnení, ktorí nemajú dostatok príležitostí, aby sa začlenili do komunity. Prekonávajú mnoho bariér, aby sa vôbec niekam fyzicky dostali. Ďalej tam máme otázku verejných politík, ktorú reprezentuje environmentálny aktivista Matúš Čupka.

Akí boli ďalší protagonisti, ktorých si pôvodne plánovala zakomponovať?

Akí boli ďalší protagonisti, ktorých si pôvodne plánovala zakomponovať?

Z filmu mi vypadla LGBTQ+ aktivistka, ktorá reprezentovala potenciál Bratislavy ako otvoreného a liberálneho mesta. Mohli by sme konečne ukázať, že ako mesto queer komunitu rešpektujeme, ale ukazuje sa, že sme do toho bodu ešte nedospeli.

Ešte som v námete mala jednu zaujímavú protagonistku, ktorá už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Bola to suseda mojej kamarátky, pani, ktorá mala aj niekoľko vyznamenaní od mestskej časti. Začala pomáhať od prahu svojich dverí. V bytovke zbierala nepotrebné veci, ktoré skladovala v nepoužívanom priestore. Vyprala oblečenie, vyčistila riady, opravila odhodené predmety. Vytvorila kartotéku, kde mala jednotlivé oddelenia a nepotrebné veci distribuovala medzi ľudí. Keď niekto niečo potreboval, mala to zadarmo k dispozícii. Neskôr jej už ľudia začali sami nosiť veci, všímali si ju. Napriek tomu, že to už bola staršia pani, prispela svojou činnosťou k rozvoju okolia. Podobní ľudia tu sú, len si ich treba všímať.

Z filmu mi vypadla LGBTQ+ aktivistka, ktorá reprezentovala potenciál Bratislavy ako otvoreného a liberálneho mesta. Mohli by sme konečne ukázať, že ako mesto queer komunitu rešpektujeme, ale ukazuje sa, že sme do toho bodu ešte nedospeli.

Ešte som v námete mala jednu zaujímavú protagonistku, ktorá už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Bola to suseda mojej kamarátky, pani, ktorá mala aj niekoľko vyznamenaní od mestskej časti. Začala pomáhať od prahu svojich dverí. V bytovke zbierala nepotrebné veci, ktoré skladovala v nepoužívanom priestore. Vyprala oblečenie, vyčistila riady, opravila odhodené predmety. Vytvorila kartotéku, kde mala jednotlivé oddelenia a nepotrebné veci distribuovala medzi ľudí. Keď niekto niečo potreboval, mala to zadarmo k dispozícii. Neskôr jej už ľudia začali sami nosiť veci, všímali si ju. Napriek tomu, že to už bola staršia pani, prispela svojou činnosťou k rozvoju okolia. Podobní ľudia tu sú, len si ich treba všímať.

Vo svojej tvorbe si skúmala hranice, čiary v meste. Nezdá sa ti, že si v Bratislave každý ide svojou presne narysovanou cestou?

Vo svojej tvorbe si skúmala hranice, čiary v meste. Nezdá sa ti, že si v Bratislave každý ide svojou presne narysovanou cestou?

Bratislava je jedinečná svojou veľkosťou. Počas dňa máš vždy možnosť stretnúť známeho človeka. Nie je to ako pohyb v Paríži, tam žiješ vo svojej štvrti a do centra sa ani nedostaneš. Bratislava je jedna veľká štvrť. Svojou veľkosťou ti pomáha k tomu, aby si bol prepojený s ostatnými. To je ďalšia otázka či sú Bratislavčania kontaktní. Ale ja si myslím, že ešte stále sú. Len sa treba s ľuďmi rozprávať.

Bratislava je jedinečná svojou veľkosťou. Počas dňa máš vždy možnosť stretnúť známeho človeka. Nie je to ako pohyb v Paríži, tam žiješ vo svojej štvrti a do centra sa ani nedostaneš. Bratislava je jedna veľká štvrť. Svojou veľkosťou ti pomáha k tomu, aby si bol prepojený s ostatnými. To je ďalšia otázka či sú Bratislavčania kontaktní. Ale ja si myslím, že ešte stále sú. Len sa treba s ľuďmi rozprávať.

Na festivale súčasného umenia Biela noc ste mali multimediálnu inštaláciu, ktoré vzniklo na motívy filmu Čiary. Vieš nám povedať niečo viac o tejto jedinečnej spolupráci?

Na festivale súčasného umenia Biela noc ste mali multimediálnu inštaláciu, ktoré vzniklo na motívy filmu Čiary. Vieš nám povedať niečo viac o tejto jedinečnej spolupráci?

Rozmýšľali sme, ako uchopíme distribúciu, aby bolo zaujímavá. Jonatán Pastirčák, ktorý mal vo filme na starosti hudbu, navrhol spoluprácu so svetelným dizajnérom Jánom Šickom. Veľa sme sa o tom rozprávali, poskytli sme im priebežné ukážky filmu, aby sa vedeli na atmosféru napojiť. Pri kvalitných spolupracovníkoch, ktorí sú odborníkmi vo svojej oblasti, sa vždy teším na výsledok. Až do poslednej chvíle som však netušila, ako to celé prebehne. A vzniklo zaujímavé dielo, ktoré spája staré a nové, niečo veľmi analógové a futuristicky pôsobiace. Presne tak, ako vo vizualite filmu.

Inštalácia je prepojená s filmom a dopĺňa ho tanečníčka Soňa Kúdeľová. Vytvorila krásnu interpretáciu diania v priestore, veľmi premyslenú, no zdanlivo chaotickú, presne takú, aké je samotné mesto. Sama rozmýšľala nad vlastným pohybom v meste a bariérami, a tie preniesla do pohybu tanečného. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu týmto spôsobom pracovať s vlastným telom.

Naši distribútori už následne komunikovali s galériami a dielo sa podarilo zakomponovať aj do programu Bielej noci. Vďaka tomu sme získali mnoho nových návštevníkov, čo ma veľmi teší.

Rozmýšľali sme, ako uchopíme distribúciu, aby bolo zaujímavá. Jonatán Pastirčák, ktorý mal vo filme na starosti hudbu, navrhol spoluprácu so svetelným dizajnérom Jánom Šickom. Veľa sme sa o tom rozprávali, poskytli sme im priebežné ukážky filmu, aby sa vedeli na atmosféru napojiť. Pri kvalitných spolupracovníkoch, ktorí sú odborníkmi vo svojej oblasti, sa vždy teším na výsledok. Až do poslednej chvíle som však netušila, ako to celé prebehne. A vzniklo zaujímavé dielo, ktoré spája staré a nové, niečo veľmi analógové a futuristicky pôsobiace. Presne tak, ako vo vizualite filmu.

Inštalácia je prepojená s filmom a dopĺňa ho tanečníčka Soňa Kúdeľová. Vytvorila krásnu interpretáciu diania v priestore, veľmi premyslenú, no zdanlivo chaotickú, presne takú, aké je samotné mesto. Sama rozmýšľala nad vlastným pohybom v meste a bariérami, a tie preniesla do pohybu tanečného. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu týmto spôsobom pracovať s vlastným telom.

Naši distribútori už následne komunikovali s galériami a dielo sa podarilo zakomponovať aj do programu Bielej noci. Vďaka tomu sme získali mnoho nových návštevníkov, čo ma veľmi teší.

Dokumentárny film je vo všeobecnosti málo viditeľný, ale zdá sa, že propagácii pomáha kreatívna distribúcia a marketing. Vy spolupracujete s platformou Film Expanded, ako to celé prebieha?

Dokumentárny film je vo všeobecnosti málo viditeľný, ale zdá sa, že propagácii pomáha kreatívna distribúcia a marketing. Vy spolupracujete s platformou Film Expanded, ako to celé prebieha?

Zakladatelia distribučnej platformy Film Expanded Matej Sotník a Adam Straka sú moji súputníci zo školy. Už v tom čase prezentovali moje školské filmy v rámci projektu Dokument na kolesách, ktorý realizovali s Marekom Šulíkom a Mirom Remom. Veľmi ma teší, že sa rozhodli venovať distribúcii, pretože majú dobrý vkus a sú veľmi schopní.

Ešte sme ani nemali hotové Čiary, ale už sme vedeli, že s nimi budeme spolupracovať. Nechceli sme, aby sa opakoval klasický scenár – slávnostná premiéra filmu, pár premietaní, na ktoré buď niekto príde alebo nie. Dnes by to už takto fungovať nemalo, diváci sú neustále napojení na „matrix netflixov“ a iných VOD platforiem. Audiovizuálny tranz divákov musíme rozrušiť a ponúknuť im niečo iné, film je potrebné dostať priamo k nim. Dokumentárny film je na tento spôsob distribúcie výsostne vhodný.

Naše premietania budú spojené s diskusiami, ktoré prehĺbia témy o urbanizme a verejnom priestore. Zavoláme odborníkov, ktorí doplnia témy načrtnuté vo filme. Film sa dostane za hranice plátna, dostane nový aktivistický rozmer s potenciálom začať spoločenský dialóg.

Zakladatelia distribučnej platformy Film Expanded Matej Sotník a Adam Straka sú moji súputníci zo školy. Už v tom čase prezentovali moje školské filmy v rámci projektu Dokument na kolesách, ktorý realizovali s Marekom Šulíkom a Mirom Remom. Veľmi ma teší, že sa rozhodli venovať distribúcii, pretože majú dobrý vkus a sú veľmi schopní.

Ešte sme ani nemali hotové Čiary, ale už sme vedeli, že s nimi budeme spolupracovať. Nechceli sme, aby sa opakoval klasický scenár – slávnostná premiéra filmu, pár premietaní, na ktoré buď niekto príde alebo nie. Dnes by to už takto fungovať nemalo, diváci sú neustále napojení na „matrix netflixov“ a iných VOD platforiem. Audiovizuálny tranz divákov musíme rozrušiť a ponúknuť im niečo iné, film je potrebné dostať priamo k nim. Dokumentárny film je na tento spôsob distribúcie výsostne vhodný.

Naše premietania budú spojené s diskusiami, ktoré prehĺbia témy o urbanizme a verejnom priestore. Zavoláme odborníkov, ktorí doplnia témy načrtnuté vo filme. Film sa dostane za hranice plátna, dostane nový aktivistický rozmer s potenciálom začať spoločenský dialóg.

Je pre teba osobne dôležité, aby film menil veci okolo nás?

Je pre teba osobne dôležité, aby film menil veci okolo nás?

Povedala by som, že áno. Mávali sme o tom dlhé diskusie s  spolužiakmi počas štúdia. Film môže byť nástrojom, ktorý niečo zmení. Dielo má potenciál pohnúť človekom. Tá forma môže byť ľubovoľná, môže to byť vtip, báseň či pesnička. Prečo by sme to inak robili, keby sme nechceli niečím prispieť?

Nemyslím si, že film Čiary zmení svet, predsa tie témy sú tam skôr načrtnuté, než explicitne pomenované. Kamarát mi povedal, že ten film bude lepší o 10 rokov, keď sa naň pozrieme z inej perspektívy. Teraz sme zachytili iba moment mesta, ktoré sa bude ešte veľmi výrazne meniť.

Témy urbanizmu môžu mať rôzne prístupy, objavujú sa napríklad v zbierkach poézie Malé veľké mesto od Kataríny Kucbelovej alebo v Skalnej ruži vyšlo Modelové mesto. Obsahujú všetky témy, ktoré sa inými slovami riešia aj v odborných publikáciách. Pri tvorbe je dobré poznať jedno aj druhé a nájsť vlastnú formu jazyka. Na filmovej škole sa naučíš rozprávať filmovým jazykom. Avšak, na to, aby si tým jazykom niečo aj povedala, musíš poznať tie veci za tým.

Povedala by som, že áno. Mávali sme o tom dlhé diskusie s  spolužiakmi počas štúdia. Film môže byť nástrojom, ktorý niečo zmení. Dielo má potenciál pohnúť človekom. Tá forma môže byť ľubovoľná, môže to byť vtip, báseň či pesnička. Prečo by sme to inak robili, keby sme nechceli niečím prispieť?

Nemyslím si, že film Čiary zmení svet, predsa tie témy sú tam skôr načrtnuté, než explicitne pomenované. Kamarát mi povedal, že ten film bude lepší o 10 rokov, keď sa naň pozrieme z inej perspektívy. Teraz sme zachytili iba moment mesta, ktoré sa bude ešte veľmi výrazne meniť.

Témy urbanizmu môžu mať rôzne prístupy, objavujú sa napríklad v zbierkach poézie Malé veľké mesto od Kataríny Kucbelovej alebo v Skalnej ruži vyšlo Modelové mesto. Obsahujú všetky témy, ktoré sa inými slovami riešia aj v odborných publikáciách. Pri tvorbe je dobré poznať jedno aj druhé a nájsť vlastnú formu jazyka. Na filmovej škole sa naučíš rozprávať filmovým jazykom. Avšak, na to, aby si tým jazykom niečo aj povedala, musíš poznať tie veci za tým.

Po projekcii filmu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava si spomínala, že Čiary vznikali pomerne dlho, až niekoľko rokov. Dokážeš si spomenúť na prvé momenty súvisiace s námetom filmu?

Po projekcii filmu na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava si spomínala, že Čiary vznikali pomerne dlho, až niekoľko rokov. Dokážeš si spomenúť na prvé momenty súvisiace s námetom filmu?

Všetko vzniklo postupne. Prvý námet sa odrazil od školského filmu Lodžia, ktorý som nakrúcala s Blankou, jednou z hlavných protagonistiek filmu Čiary. Časť myšlienky, ktorú sme sa vtedy snažili zachytiť je prítomná aj tu: zaznamenať priestor, v ktorom žije. Blanka vlastní mnoho drobností, ktoré majú v byte svoje presné miesto. Každý obrázok, každá kresba od dcéry. Odrazu sa situácia mení, z bytu odchádza dcéra a začnú jej prerábať lodžiu – jej kráľovstvo, keďže je fajčiarka. Vo filme sa objaví aj krátka montáž z hodiniek, ktoré zbiera. Symbolizuje čakanie, subtílne sa tam vrství zvukový motív tikania. Veľmi sa mi zapáčil jej silný vzťah k svojmu priestoru.

Všetko vzniklo postupne. Prvý námet sa odrazil od školského filmu Lodžia, ktorý som nakrúcala s Blankou, jednou z hlavných protagonistiek filmu Čiary. Časť myšlienky, ktorú sme sa vtedy snažili zachytiť je prítomná aj tu: zaznamenať priestor, v ktorom žije. Blanka vlastní mnoho drobností, ktoré majú v byte svoje presné miesto. Každý obrázok, každá kresba od dcéry. Odrazu sa situácia mení, z bytu odchádza dcéra a začnú jej prerábať lodžiu – jej kráľovstvo, keďže je fajčiarka. Vo filme sa objaví aj krátka montáž z hodiniek, ktoré zbiera. Symbolizuje čakanie, subtílne sa tam vrství zvukový motív tikania. Veľmi sa mi zapáčil jej silný vzťah k svojmu priestoru.

Ako sa ďalej myšlienkovo vyvíjali filmové Čiary?

Ako sa ďalej myšlienkovo vyvíjali filmové Čiary?

Na škole sme mali cvičenie, keď sme museli za pár minút nafotiť vizuálnu reportáž. Rýchlo som začala hľadať námet. Všimla som si, že parkujúce autá sú umiestené presne zaradom, len niektoré vytŕčajú. Našla som aj ďalšie detaily a línie, napríklad pootvorené okno či silné mreže. Všímala som si hranice, ktoré som neskôr nazvala čiarami.

V tom čase som sa začala zaoberať aj definíciami priestorov. Zisťovala som si, čo znamená verejný, poloverejný alebo súkromný priestor. Napríklad aj väzenie je poloverejný priestor, je to štátom spravovaná inštitúcia, ale verejnosti neprístupná. Toto všetko som si postupne načítala a rozmýšľala, čo s tým ďalej spraviť.

Taktiež ma veľmi inšpiroval film Prišiel k nám Old Shatterhand od Dušana Hanáka. Sleduje situáciu na hraniciach, kde je uprostred cesty umiestnený veľký kameň a okolo prechádzajú autá i ľudia. Zobrazuje socializmom poznamenanú mentalitu slovenského národa, kde sa každý spolieha, že niekto iný to za nich spraví. Nakoniec príde človek zo zahraničia a kameň sám odnesie preč. Ako jediný rozmýšľa inak, chce s okolitým priestorom niečo užitočné spraviť.

Na škole sme mali cvičenie, keď sme museli za pár minút nafotiť vizuálnu reportáž. Rýchlo som začala hľadať námet. Všimla som si, že parkujúce autá sú umiestené presne zaradom, len niektoré vytŕčajú. Našla som aj ďalšie detaily a línie, napríklad pootvorené okno či silné mreže. Všímala som si hranice, ktoré som neskôr nazvala čiarami.

V tom čase som sa začala zaoberať aj definíciami priestorov. Zisťovala som si, čo znamená verejný, poloverejný alebo súkromný priestor. Napríklad aj väzenie je poloverejný priestor, je to štátom spravovaná inštitúcia, ale verejnosti neprístupná. Toto všetko som si postupne načítala a rozmýšľala, čo s tým ďalej spraviť.

Taktiež ma veľmi inšpiroval film Prišiel k nám Old Shatterhand od Dušana Hanáka. Sleduje situáciu na hraniciach, kde je uprostred cesty umiestnený veľký kameň a okolo prechádzajú autá i ľudia. Zobrazuje socializmom poznamenanú mentalitu slovenského národa, kde sa každý spolieha, že niekto iný to za nich spraví. Nakoniec príde človek zo zahraničia a kameň sám odnesie preč. Ako jediný rozmýšľa inak, chce s okolitým priestorom niečo užitočné spraviť.

Svoju priestorovú pozornosť si vo filme zamerala na Bratislavu a jej rôzne podoby.

Svoju priestorovú pozornosť si vo filme zamerala na Bratislavu a jej rôzne podoby.

Nikdy som o námete nepremýšľala v kontexte Bratislavy. Bavila ma skôr tá súhra vecí, ktoré som sa snažila povedať. Napísala som si náčrt filmu a odložila ho na neskôr. Až dramaturgička Ingrid Mayerová, vedúca dokumentárnej katedry na VŠMU, mi pomohla upresniť konkrétnu podobu filmu. Sama navrhla či by som nechcela nakrútiť film o Bratislave. Námet sa jej zapáčil, stretli sme sa s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou a začali film vyvíjať už počas školy. Veľmi si vážim, že som si už takto skoro mohla prejsť vývojom celého filmu a po škole ďalej pracovať na niečom vlastnom.

Nikdy som o námete nepremýšľala v kontexte Bratislavy. Bavila ma skôr tá súhra vecí, ktoré som sa snažila povedať. Napísala som si náčrt filmu a odložila ho na neskôr. Až dramaturgička Ingrid Mayerová, vedúca dokumentárnej katedry na VŠMU, mi pomohla upresniť konkrétnu podobu filmu. Sama navrhla či by som nechcela nakrútiť film o Bratislave. Námet sa jej zapáčil, stretli sme sa s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou a začali film vyvíjať už počas školy. Veľmi si vážim, že som si už takto skoro mohla prejsť vývojom celého filmu a po škole ďalej pracovať na niečom vlastnom.

Vo filme môžeme sledovať Bratislavu netradičnou optikou, najmä skrz tvary a symetrie. Nachádzaš pekné detaily aj vo vizuálne nepríťažlivom prostredí hlavného mesta. Aký je tvoj osobný vzťah k Bratislave?

Vo filme môžeme sledovať Bratislavu netradičnou optikou, najmä skrz tvary a symetrie. Nachádzaš pekné detaily aj vo vizuálne nepríťažlivom prostredí hlavného mesta. Aký je tvoj osobný vzťah k Bratislave?

Hovorí sa, že Bratislavu môžeš buď milovať alebo neznášať. Osobne žijem v Bratislave rada, mám tam svoje obľúbené miesta. Nemyslím si, že je to až také škaredé mesto. Aj keď naša produkčná si myslí presný opak. Každý v ňom vidí niečo iné, a to je zaujímavé.

Rada mesto skúmam a rozprávam sa o ňom s ľuďmi. Veľmi ma fascinuje psychogeografia, urbanistická disciplína, ktorá sa zameriava na naše vnímanie priestoru. Objavujem paradoxy a odlišnosti, napríklad moje cesty do Tesca sú dlhšie než cesty späť.

Témy urbanizmu sú všade navôkol, sú živé, v Bratislave sa organizuje mnoho diskusií o meste. Riešia sa otázky participácie, diskutuje sa o vedomom riadení mesta a komunikuje sa s obyvateľmi.

Hovorí sa, že Bratislavu môžeš buď milovať alebo neznášať. Osobne žijem v Bratislave rada, mám tam svoje obľúbené miesta. Nemyslím si, že je to až také škaredé mesto. Aj keď naša produkčná si myslí presný opak. Každý v ňom vidí niečo iné, a to je zaujímavé.

Rada mesto skúmam a rozprávam sa o ňom s ľuďmi. Veľmi ma fascinuje psychogeografia, urbanistická disciplína, ktorá sa zameriava na naše vnímanie priestoru. Objavujem paradoxy a odlišnosti, napríklad moje cesty do Tesca sú dlhšie než cesty späť.

Témy urbanizmu sú všade navôkol, sú živé, v Bratislave sa organizuje mnoho diskusií o meste. Riešia sa otázky participácie, diskutuje sa o vedomom riadení mesta a komunikuje sa s obyvateľmi.

Zmenilo sa niečo vo tvojom vzťahu k Bratislave počas nakrúcania filmu?

Zmenilo sa niečo vo tvojom vzťahu k Bratislave počas nakrúcania filmu?

Uvedomila som si, že chcem bývať na periférii. Dlho som žila priamo v centre mesta, kde som si uvedomila nefunkčnosť nášho historického centra. Zasiahla ho pomalá gentrifikácia a dnes už je z centra takmer vyľudnená oblasť, a tým pádom sa aj málo ľudí zaujíma o to, ako to tam vyzerá. Jediná vec, ktorá sa rieši je otváracia doba podnikov, ale to by vôbec nemala byť prvoradá otázka. Skôr by to malo byť o tom, aké sú tam podniky a ako chceme, aby naše mesto vyzeralo.

Počas filmu sme prišli na to, že ubudlo z vizuálneho smogu, ktorého bolo kedysi priveľa. A čo je najdôležitejšie: Bratislava sa mení. Ja sama som ešte stále mladý človek, ale už sa 10-15 rokov túlam Bratislavou a nachádzam si svoje miesta, bary či obľúbené miesta na vychádzky. Tým pádom už aj ja za ten krátky čas vidím, ako sa mení.

Uvedomila som si, že chcem bývať na periférii. Dlho som žila priamo v centre mesta, kde som si uvedomila nefunkčnosť nášho historického centra. Zasiahla ho pomalá gentrifikácia a dnes už je z centra takmer vyľudnená oblasť, a tým pádom sa aj málo ľudí zaujíma o to, ako to tam vyzerá. Jediná vec, ktorá sa rieši je otváracia doba podnikov, ale to by vôbec nemala byť prvoradá otázka. Skôr by to malo byť o tom, aké sú tam podniky a ako chceme, aby naše mesto vyzeralo.

Počas filmu sme prišli na to, že ubudlo z vizuálneho smogu, ktorého bolo kedysi priveľa. A čo je najdôležitejšie: Bratislava sa mení. Ja sama som ešte stále mladý človek, ale už sa 10-15 rokov túlam Bratislavou a nachádzam si svoje miesta, bary či obľúbené miesta na vychádzky. Tým pádom už aj ja za ten krátky čas vidím, ako sa mení.

Máš pocit, že Bratislava zvádza k stereotypu?

Máš pocit, že Bratislava zvádza k stereotypu?

Mňa jednoznačne (smiech). Ten rytmus mesta sme sa snažili zachytiť aj vo filme. Všímali sme si veci, ktoré sa denne opakujú a dá sa ne spoľahnúť. Vieš, kde sa môžeš ísť najesť v pondelok, kde nakúpiť v nedeľu. Tie dni vedia splynúť, ale to už sa každý nad tým musí zamyslieť, ako si ich odlíšiť. Tak je to v každom meste. Len tam nájdeš iné zvuky, melódie a možnosti.

Mňa jednoznačne (smiech). Ten rytmus mesta sme sa snažili zachytiť aj vo filme. Všímali sme si veci, ktoré sa denne opakujú a dá sa ne spoľahnúť. Vieš, kde sa môžeš ísť najesť v pondelok, kde nakúpiť v nedeľu. Tie dni vedia splynúť, ale to už sa každý nad tým musí zamyslieť, ako si ich odlíšiť. Tak je to v každom meste. Len tam nájdeš iné zvuky, melódie a možnosti.

V meste sa objavujú aj prekážky a bariéry, ktoré nám vo filme zastupujú príbehy protagonistov. Na aké problémy vo verejnom priestore si chcela mikropríbehmi poukázať?

V meste sa objavujú aj prekážky a bariéry, ktoré nám vo filme zastupujú príbehy protagonistov. Na aké problémy vo verejnom priestore si chcela mikropríbehmi poukázať?

Prácou na filme som sa naučila, že v kolektíve musím presne vedieť verbalizovať svoje zámery. Moji protagonisti sú reprezentanti tém, ktorých som pôvodne chcela mať viacero, ale bolo ich veľa, preto sme niektorých museli vyradiť. Otázky, ktoré vo filme reprezentujú, neriešime exaktne, skôr sú voľne nadhodené.

Objavujú sa tam témy ako napríklad otázka dostupnosti bývania: stavajú sa predražené byty a ja úprimne netuším, kto v nich bude za také peniaze bývať. Druhá vec sú osamotení ľudia v meste, starší či znevýhodnení, ktorí nemajú dostatok príležitostí, aby sa začlenili do komunity. Prekonávajú mnoho bariér, aby sa vôbec niekam fyzicky dostali. Ďalej tam máme otázku verejných politík, ktorú reprezentuje environmentálny aktivista Matúš Čupka.

Prácou na filme som sa naučila, že v kolektíve musím presne vedieť verbalizovať svoje zámery. Moji protagonisti sú reprezentanti tém, ktorých som pôvodne chcela mať viacero, ale bolo ich veľa, preto sme niektorých museli vyradiť. Otázky, ktoré vo filme reprezentujú, neriešime exaktne, skôr sú voľne nadhodené.

Objavujú sa tam témy ako napríklad otázka dostupnosti bývania: stavajú sa predražené byty a ja úprimne netuším, kto v nich bude za také peniaze bývať. Druhá vec sú osamotení ľudia v meste, starší či znevýhodnení, ktorí nemajú dostatok príležitostí, aby sa začlenili do komunity. Prekonávajú mnoho bariér, aby sa vôbec niekam fyzicky dostali. Ďalej tam máme otázku verejných politík, ktorú reprezentuje environmentálny aktivista Matúš Čupka.

Akí boli ďalší protagonisti, ktorých si pôvodne plánovala zakomponovať?

Akí boli ďalší protagonisti, ktorých si pôvodne plánovala zakomponovať?

Z filmu mi vypadla LGBTQ+ aktivistka, ktorá reprezentovala potenciál Bratislavy ako otvoreného a liberálneho mesta. Mohli by sme konečne ukázať, že ako mesto queer komunitu rešpektujeme, ale ukazuje sa, že sme do toho bodu ešte nedospeli.

Ešte som v námete mala jednu zaujímavú protagonistku, ktorá už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Bola to suseda mojej kamarátky, pani, ktorá mala aj niekoľko vyznamenaní od mestskej časti. Začala pomáhať od prahu svojich dverí. V bytovke zbierala nepotrebné veci, ktoré skladovala v nepoužívanom priestore. Vyprala oblečenie, vyčistila riady, opravila odhodené predmety. Vytvorila kartotéku, kde mala jednotlivé oddelenia a nepotrebné veci distribuovala medzi ľudí. Keď niekto niečo potreboval, mala to zadarmo k dispozícii. Neskôr jej už ľudia začali sami nosiť veci, všímali si ju. Napriek tomu, že to už bola staršia pani, prispela svojou činnosťou k rozvoju okolia. Podobní ľudia tu sú, len si ich treba všímať.

Z filmu mi vypadla LGBTQ+ aktivistka, ktorá reprezentovala potenciál Bratislavy ako otvoreného a liberálneho mesta. Mohli by sme konečne ukázať, že ako mesto queer komunitu rešpektujeme, ale ukazuje sa, že sme do toho bodu ešte nedospeli.

Ešte som v námete mala jednu zaujímavú protagonistku, ktorá už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Bola to suseda mojej kamarátky, pani, ktorá mala aj niekoľko vyznamenaní od mestskej časti. Začala pomáhať od prahu svojich dverí. V bytovke zbierala nepotrebné veci, ktoré skladovala v nepoužívanom priestore. Vyprala oblečenie, vyčistila riady, opravila odhodené predmety. Vytvorila kartotéku, kde mala jednotlivé oddelenia a nepotrebné veci distribuovala medzi ľudí. Keď niekto niečo potreboval, mala to zadarmo k dispozícii. Neskôr jej už ľudia začali sami nosiť veci, všímali si ju. Napriek tomu, že to už bola staršia pani, prispela svojou činnosťou k rozvoju okolia. Podobní ľudia tu sú, len si ich treba všímať.

Vo svojej tvorbe si skúmala hranice, čiary v meste. Nezdá sa ti, že si v Bratislave každý ide svojou presne narysovanou cestou?

Vo svojej tvorbe si skúmala hranice, čiary v meste. Nezdá sa ti, že si v Bratislave každý ide svojou presne narysovanou cestou?

Bratislava je jedinečná svojou veľkosťou. Počas dňa máš vždy možnosť stretnúť známeho človeka. Nie je to ako pohyb v Paríži, tam žiješ vo svojej štvrti a do centra sa ani nedostaneš. Bratislava je jedna veľká štvrť. Svojou veľkosťou ti pomáha k tomu, aby si bol prepojený s ostatnými. To je ďalšia otázka či sú Bratislavčania kontaktní. Ale ja si myslím, že ešte stále sú. Len sa treba s ľuďmi rozprávať.

Bratislava je jedinečná svojou veľkosťou. Počas dňa máš vždy možnosť stretnúť známeho človeka. Nie je to ako pohyb v Paríži, tam žiješ vo svojej štvrti a do centra sa ani nedostaneš. Bratislava je jedna veľká štvrť. Svojou veľkosťou ti pomáha k tomu, aby si bol prepojený s ostatnými. To je ďalšia otázka či sú Bratislavčania kontaktní. Ale ja si myslím, že ešte stále sú. Len sa treba s ľuďmi rozprávať.

Na festivale súčasného umenia Biela noc ste mali multimediálnu inštaláciu, ktoré vzniklo na motívy filmu Čiary. Vieš nám povedať niečo viac o tejto jedinečnej spolupráci?

Na festivale súčasného umenia Biela noc ste mali multimediálnu inštaláciu, ktoré vzniklo na motívy filmu Čiary. Vieš nám povedať niečo viac o tejto jedinečnej spolupráci?

Rozmýšľali sme, ako uchopíme distribúciu, aby bolo zaujímavá. Jonatán Pastirčák, ktorý mal vo filme na starosti hudbu, navrhol spoluprácu so svetelným dizajnérom Jánom Šickom. Veľa sme sa o tom rozprávali, poskytli sme im priebežné ukážky filmu, aby sa vedeli na atmosféru napojiť. Pri kvalitných spolupracovníkoch, ktorí sú odborníkmi vo svojej oblasti, sa vždy teším na výsledok. Až do poslednej chvíle som však netušila, ako to celé prebehne. A vzniklo zaujímavé dielo, ktoré spája staré a nové, niečo veľmi analógové a futuristicky pôsobiace. Presne tak, ako vo vizualite filmu.

Inštalácia je prepojená s filmom a dopĺňa ho tanečníčka Soňa Kúdeľová. Vytvorila krásnu interpretáciu diania v priestore, veľmi premyslenú, no zdanlivo chaotickú, presne takú, aké je samotné mesto. Sama rozmýšľala nad vlastným pohybom v meste a bariérami, a tie preniesla do pohybu tanečného. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu týmto spôsobom pracovať s vlastným telom.

Naši distribútori už následne komunikovali s galériami a dielo sa podarilo zakomponovať aj do programu Bielej noci. Vďaka tomu sme získali mnoho nových návštevníkov, čo ma veľmi teší.

Rozmýšľali sme, ako uchopíme distribúciu, aby bolo zaujímavá. Jonatán Pastirčák, ktorý mal vo filme na starosti hudbu, navrhol spoluprácu so svetelným dizajnérom Jánom Šickom. Veľa sme sa o tom rozprávali, poskytli sme im priebežné ukážky filmu, aby sa vedeli na atmosféru napojiť. Pri kvalitných spolupracovníkoch, ktorí sú odborníkmi vo svojej oblasti, sa vždy teším na výsledok. Až do poslednej chvíle som však netušila, ako to celé prebehne. A vzniklo zaujímavé dielo, ktoré spája staré a nové, niečo veľmi analógové a futuristicky pôsobiace. Presne tak, ako vo vizualite filmu.

Inštalácia je prepojená s filmom a dopĺňa ho tanečníčka Soňa Kúdeľová. Vytvorila krásnu interpretáciu diania v priestore, veľmi premyslenú, no zdanlivo chaotickú, presne takú, aké je samotné mesto. Sama rozmýšľala nad vlastným pohybom v meste a bariérami, a tie preniesla do pohybu tanečného. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu týmto spôsobom pracovať s vlastným telom.

Naši distribútori už následne komunikovali s galériami a dielo sa podarilo zakomponovať aj do programu Bielej noci. Vďaka tomu sme získali mnoho nových návštevníkov, čo ma veľmi teší.

Dokumentárny film je vo všeobecnosti málo viditeľný, ale zdá sa, že propagácii pomáha kreatívna distribúcia a marketing. Vy spolupracujete s platformou Film Expanded, ako to celé prebieha?

Dokumentárny film je vo všeobecnosti málo viditeľný, ale zdá sa, že propagácii pomáha kreatívna distribúcia a marketing. Vy spolupracujete s platformou Film Expanded, ako to celé prebieha?

Zakladatelia distribučnej platformy Film Expanded Matej Sotník a Adam Straka sú moji súputníci zo školy. Už v tom čase prezentovali moje školské filmy v rámci projektu Dokument na kolesách, ktorý realizovali s Marekom Šulíkom a Mirom Remom. Veľmi ma teší, že sa rozhodli venovať distribúcii, pretože majú dobrý vkus a sú veľmi schopní.

Ešte sme ani nemali hotové Čiary, ale už sme vedeli, že s nimi budeme spolupracovať. Nechceli sme, aby sa opakoval klasický scenár – slávnostná premiéra filmu, pár premietaní, na ktoré buď niekto príde alebo nie. Dnes by to už takto fungovať nemalo, diváci sú neustále napojení na „matrix netflixov“ a iných VOD platforiem. Audiovizuálny tranz divákov musíme rozrušiť a ponúknuť im niečo iné, film je potrebné dostať priamo k nim. Dokumentárny film je na tento spôsob distribúcie výsostne vhodný.

Naše premietania budú spojené s diskusiami, ktoré prehĺbia témy o urbanizme a verejnom priestore. Zavoláme odborníkov, ktorí doplnia témy načrtnuté vo filme. Film sa dostane za hranice plátna, dostane nový aktivistický rozmer s potenciálom začať spoločenský dialóg.

Zakladatelia distribučnej platformy Film Expanded Matej Sotník a Adam Straka sú moji súputníci zo školy. Už v tom čase prezentovali moje školské filmy v rámci projektu Dokument na kolesách, ktorý realizovali s Marekom Šulíkom a Mirom Remom. Veľmi ma teší, že sa rozhodli venovať distribúcii, pretože majú dobrý vkus a sú veľmi schopní.

Ešte sme ani nemali hotové Čiary, ale už sme vedeli, že s nimi budeme spolupracovať. Nechceli sme, aby sa opakoval klasický scenár – slávnostná premiéra filmu, pár premietaní, na ktoré buď niekto príde alebo nie. Dnes by to už takto fungovať nemalo, diváci sú neustále napojení na „matrix netflixov“ a iných VOD platforiem. Audiovizuálny tranz divákov musíme rozrušiť a ponúknuť im niečo iné, film je potrebné dostať priamo k nim. Dokumentárny film je na tento spôsob distribúcie výsostne vhodný.

Naše premietania budú spojené s diskusiami, ktoré prehĺbia témy o urbanizme a verejnom priestore. Zavoláme odborníkov, ktorí doplnia témy načrtnuté vo filme. Film sa dostane za hranice plátna, dostane nový aktivistický rozmer s potenciálom začať spoločenský dialóg.

Je pre teba osobne dôležité, aby film menil veci okolo nás?

Je pre teba osobne dôležité, aby film menil veci okolo nás?

Povedala by som, že áno. Mávali sme o tom dlhé diskusie s  spolužiakmi počas štúdia. Film môže byť nástrojom, ktorý niečo zmení. Dielo má potenciál pohnúť človekom. Tá forma môže byť ľubovoľná, môže to byť vtip, báseň či pesnička. Prečo by sme to inak robili, keby sme nechceli niečím prispieť?

Nemyslím si, že film Čiary zmení svet, predsa tie témy sú tam skôr načrtnuté, než explicitne pomenované. Kamarát mi povedal, že ten film bude lepší o 10 rokov, keď sa naň pozrieme z inej perspektívy. Teraz sme zachytili iba moment mesta, ktoré sa bude ešte veľmi výrazne meniť.

Témy urbanizmu môžu mať rôzne prístupy, objavujú sa napríklad v zbierkach poézie Malé veľké mesto od Kataríny Kucbelovej alebo v Skalnej ruži vyšlo Modelové mesto. Obsahujú všetky témy, ktoré sa inými slovami riešia aj v odborných publikáciách. Pri tvorbe je dobré poznať jedno aj druhé a nájsť vlastnú formu jazyka. Na filmovej škole sa naučíš rozprávať filmovým jazykom. Avšak, na to, aby si tým jazykom niečo aj povedala, musíš poznať tie veci za tým.

Povedala by som, že áno. Mávali sme o tom dlhé diskusie s  spolužiakmi počas štúdia. Film môže byť nástrojom, ktorý niečo zmení. Dielo má potenciál pohnúť človekom. Tá forma môže byť ľubovoľná, môže to byť vtip, báseň či pesnička. Prečo by sme to inak robili, keby sme nechceli niečím prispieť?

Nemyslím si, že film Čiary zmení svet, predsa tie témy sú tam skôr načrtnuté, než explicitne pomenované. Kamarát mi povedal, že ten film bude lepší o 10 rokov, keď sa naň pozrieme z inej perspektívy. Teraz sme zachytili iba moment mesta, ktoré sa bude ešte veľmi výrazne meniť.

Témy urbanizmu môžu mať rôzne prístupy, objavujú sa napríklad v zbierkach poézie Malé veľké mesto od Kataríny Kucbelovej alebo v Skalnej ruži vyšlo Modelové mesto. Obsahujú všetky témy, ktoré sa inými slovami riešia aj v odborných publikáciách. Pri tvorbe je dobré poznať jedno aj druhé a nájsť vlastnú formu jazyka. Na filmovej škole sa naučíš rozprávať filmovým jazykom. Avšak, na to, aby si tým jazykom niečo aj povedala, musíš poznať tie veci za tým.