Epocha samoty ako koniec ľudskej spontánnosti?
Recenzia filmu Poznámky z Eremocénu (2023)
Poznámky z Eremocénu sú po predchádzajúcich filmoch Viery Čákanyovej FREM a Bielej na Bielej treťou časťou z pomyselnej série, v ktorej sa autorka venuje hlboko osobnej analýze vo vzťahu k moderným technológiám. Snímka, ktorá bola v svetovej premiére uvedená na tohtoročnom festivale Berlinale v sekcii Forum, pôsobí ako denník zo sveta, ktorý ešte neexistuje.
„Je to ako nové náboženstvo,“ komentuje Čákanyová vo fiktívnom dialógu so svojím budúcim ja, pričom naráža na spasiteľský charakter umelej inteligencie. V predstavách o futuristickej realite, ktorú riadi globálna decentralizovaná organizácia zvaná G-DAO založená na umelej inteligencii, sú ľudské bytosti priamo podriadené systému a vystupujú ako virtuálne ,,charaktery“ (vo filme postava samotnej režisérky Čákanyovej). Dialógom smeruje k existenciálnym témam s nádychom kritiky toho, že svoje vedomie čoraz intenzívnejšie prenášame do online priestoru. Ako východisko pôsobia nekonvenční ,,botomori“, ktorí sa rozhodli nasledovať svoj smrteľný nevirtuálny osud, čím symbolizujú posledný kontakt s ľudským vedomím. V dôsledku eliminácie biodiverzity sú vo filme predstavení ako ohrozený a vymierajúci druh.
Vizuálna stránka diela má z hľadiska autenticity jednoznačne pridanú hodnotu. Autorka zvýrazňuje mágiu spracovania celuloidového materiálu, ktorý sa už z dnešného pohľadu javí zastarane. Zábery z 8mm a 16mm filmu v kontraste s 3D modelmi tvarujú pointu diela a pripomínajú snové archívy ,,starého sveta“ bez zrýchleného procesu digitalizovaného nakrúcania. Čákanyová do deja nápadito vkladá zábery ,,púštnych ľudí“ z festivalu Burning man, čím satiricky naráža na naivnú nezávislosť jej návštevníkov.
V rámci skúmania fiktívneho sveta G-DAO počúvame výroky odborníka na kryptomeny Ralpha Merkla v snahe ich obhájiť a priviesť nás do predstavy decentralizovanej a spravodlivejšej ekonomickej budúcnosti. Autorka v kontraste predstavila aj fiktívny príbeh Satoshiho Nakamota – osoby, ktorá stojí za vynálezom virtuálnej meny Bitcoin. Jeho rezignovaný pohľad na technologický posun necháva vyniknúť autorkin postoj voči fenoménu prikláňajúc sa skôr na stranu ‚,kryptoanarchistov“.
Poznámky z Eremocénu reprezentujú viacrozmerný, obsahovo vrstevnatý projekt. Viera Čákanyová otvára neodkladnú tému krízy parlamentnej demokracie, na ktorú poukazuje v súvislosti s vzostupom moderných technológii. Vracia nás do doby pandemickej samoty, ktorej následky žijeme dodnes. Ukazuje nám potencionálny dopad ,,nového náboženstva“, ktoré je dnes ešte len na začiatku, no v rýchlom spáde sa začína obracať proti nám. Čákanyová vo svojom futuristickom diele výstižne aktualizuje komplexné spoločenské jazvy dnešnej doby.
Dokumentárna snímka skôr zaujme divákov, ktorí nevyhľadávajú tradične napínavý dej, skôr si užívajú konceptuálne prepojené súvislosti. Miestami pôsobí ako poetická výpoveď o nezastaviteľnosti deštruktívneho pokroku a hoci, neponúka východisko či riešenie, pocitovo vás vtiahne skôr na stranu systémom vyčlenených ,,botomori“. Vo vrstvách filmu ostáva len na vás, aby ste bádali, prehodnocovali svoje postoje a hľadali odpoveď na otázku, ako sa dá na dobu, čo najprirodzenejšie a najmenej bolestivo asimilovať.
Pri záverečných titulkoch sa tak sami seba pýtate, do akej miery autorka dokázala predpovedať koniec ľudskej spontánnosti. Zamyslíte sa, akú má naša elementárna chybovosť v sebe skrytú krásu v porovnaní so zdanlivo dokonalými algoritmami.
Za možnosť vidieť film ďakujeme distribučnej spoločnosti Film Expanded