Podnetné úlovky z návratu k filmovej kultúre

Po hodinách pred domácimi obrazovkami s mizernou kvalitou premietaných filmov sme v redakcii takmer okamžite využili možnosť zúčastniť sa jednej z prvých kultúrnych udalostí na Slovensku. Medzinárodný filmový festival Art Film Fest nám po dlhej dobe umožnil prelomiť stenu medzi izoláciou a stretnutiami s umením naživo, taktiež odštartoval naše festivalové leto. Vdýchol život spiacej kinematografii, ktorá trpezlivo čakala na svoje dlho očakávané premiéry. Prinášame vám reportáž z filmového mikrosveta, ktorý sme na sklonku júna prežili.

Spletité trasy k ožívajúcim plátnam

Vycestovali sme do Košíc, kde sme sa ocitli v spleti filmových premietaní naprieč celým mestom. Mimovoľne sme sa počas ciest na premietania zastavovali a užívali si atmosféru košických ulíc. Naším strategickým bodom na mape sa stalo legendárne Kino Úsmev, ktoré nám okrem umelecky hodnotných zážitkov poskytlo aj potrebné osvieženie a nevyhnutnú skrýš pred horúčavou. V prítmí kinosál bolo jednoznačne najpríjemnejšie. Ocitli sme sa v kruhoch, kde si diváci a diváčky vychutnávali živý dotyk s kinematografiou. Tiché a sústredené nadšenie bolo citeľné, prostredie komorne priateľské. Boli sme v srdci Košíc, tak blízko k filmovým plátnam. Konečne.

Na pomedzí fikcie a reality zo slovenskej produkcie 

Zvedavosť sprevádzala novinky z lokálnej kinematografie, na košickom Art Filme na nás čakali premiéry dokumentárnych i hraných filmov. V sekcii Slovenská sezóna sme mohli vidieť bohatý výber žánrovo pestrých snímkov. Zaujala nás trojica titulov, ktorú spájajú výrazné ženské režisérske mená a distribučná spoločnosť Film Expanded: Na značky!, The Sailor a Biela na bielej. Dokumentárne snímky sú tematicky odlišné, avšak všetky tri využívajú progresívne filmárske postupy a na scénu slovenskej dokumentárnej tvorby prinášajú závan novej generácie, kde budú pevne zastúpené aj ženské autorky. 

Celovečerný debut Márie Pinčíkovej s názvom Na značky! (2021) sleduje prípravy i veľkolepé vyvrcholenie všesokolského zletu z roku 2018. Nejedná sa však o slepú adoráciu športovo-estetickej parády, zameriava sa na dva rozličné mikropríbehy protagonistov, ktorí nám odkrývajú pozadie príprav. Na príbehoch vidieť, že film formálne balansuje na tenkej hranici medzi inscenáciou a dokumentárnym zachytením reality. Aj samotná Pinčíková však potvrdila, že všetky scény (aj tie s autorským zásahom) vychádzajú z dlhodobejšieho pozorovania a autenticky reflektujú správanie protagonistov. Čo viac, režisérke sa darí šikovne zachytávať drobné konflikty, chvíle, nervozitu i hmatateľnú trápnosť, ktorá sprevádza dni pred podujatím obrovských rozmerov. Máloktorému dokumentu sa podarí rozosmiať svoje publikum, tento to dokázal hneď niekoľkokrát.

Intímnejšie i vážnejšie preniknutie do vnútorného sveta hlavného protagonistu ponúka dokumentárny portrét The Sailor (2021). Celovečerný debut Lucie Kašovej rozpráva príbeh námorníka Paula Johnsona, ktorý strávil celý život na vodách. More sa stalo jeho domovom a nesie všetky spomienky na búrlivú mladosť, náruživé lásky i opojné zážitky. Nikdy sa neusadil na pevnine, aj preto si nikdy nenašiel stálu partnerku. Ale inak to nedokázal, potreboval sa večne plaviť. Každého však dobehne staroba a s ňou aj fyzické vyčerpanie, a práve to je predmetom skúmania snímku. Morský vlk s fľašou v ruke bojuje so samotou, prehodnocuje vlastnú minulosť i cenu, ktorou musel za slobodu zaplatiť. Stálo to všetko za to?

Posledným z trojice dokumentárnych premiér bol autorský snímok Biela na bielej (2020), ktorý získal hlavnú cenu na festivale Ji.hlava. Režisérka Viera Čakányová ním nadväzuje na experimentálne dielo FREM, ktorý počas sledovania necháva priestor filozofickej búrke myšlienok. Situovaný na Antarktíde tematizuje problémy klimatickej krízy a umelej inteligencie nekonvenčným spôsobom. Nakrúcanie bolo psychicky náročné, preto sa autorka počas nakrúcania spontánne rozhodla, že zmapuje aj vlastné prežívanie. Biela na bielej je autorský videodenník, ktorý v hraničnej situácii uvažuje o beznádeji a možnom zániku civilizácie.

Z hranej tvorby spomenieme otvárací film Muž so zajačími ušami (2021), novinku od renomovaného režiséra Martina Šulíka a experimentálny snímok Žaby bez jazyka (2019) od Miry Fornay. Obidva pomerne experimentálne skúmajú ľudské vzťahy, tematizujú komplexnú manipuláciu a jej deštruktívne následky, vzájomné neporozumenie i to, že (aj nám blízki) ľudia v skutočnosti nemusia byť práve tými, za ktorých ich pokladáme. Zdieľané netypické metódy zobrazenia témy sú fascinujúce, no pre  množstvo metafor a asociácií môžu byť pre divákov ťažšie uchopiteľné. Každopádne ich môžeme považovať za osvieženie na scéne slovenskej hranej tvorby, ktorá sa zvykne na seba stereotypne podobať. Spomínaná dvojica noviniek má v každom prípade svoje jedinečné a unikátne miesto.

Žiarivé premiéry bojujúce o prestíž

Tohtoročný Art Film Fest nás vrelo privítal s otvorenou náručou plnou hneď niekoľkých čerstvých a naozaj podarených kinematografických kúskov. V medzinárodnej súťaži sa predstavilo 9 nekonvenčných filmových diel z celého sveta. Jedným z nich bol aj snímok mladej dvadsaťročnej francúzskej režisérky Suzanne Lindon, ktorá sa ponorila do sveta adolescencie. Vo svojom filme Jarná kvetinka (2020), kde si zároveň zahrala aj hlavnú postavu, sa snaží veľmi nenásilným a plynulým spôsobom priblížiť život francúzskej tínedžerky strácajúcej sa v spočiatku platonickom vzťahu k staršiemu mužovi. Postupne sa ocitá  v nových situáciách a objavuje zákutia neistej náklonnosti. Jarná kvetinka je plná drobných detailov, ktoré skvelo podčiarkujú striedajúcu pokojnú a rušivú atmosféru deja. Zároveň nás celý čas sprevádza čarovnými parížskymi uličkami a pripomína nám občasný zmätok patriaci k obdobiu dospievania.

Výrazne nás zaujal aj citlivo snímaný film Oáza (2020) od srbského režiséra Ivana Ikića. Ukazuje nám majstrovskú prácu s filmárskou empatiou, ktorú využíva v prostredí sociálneho ústavu pre mladistvých. Zaostruje na troch duševne chorých protagonistov s bohatým vnútorným svetom. Medzi nimi sa odohráva komplexný ľúbostný trojuholník, ktorý podčiarkuje úprimné spoločné chvíle. Lásku nijakým spôsobom nevulgarizuje, naopak necháva vyniknúť čistú a slovami narušenú intimitu medzi postavami. Práca s nehercami, využitie autentických priestorov a dlhé pomalé zábery nám vytvárajú dojem dokumentárnej reality, ktorá odhaľuje aj životy mládeže na okraji. Niet divu, že Ivan Ikić na festivale získal cenu za najlepšiu réžiu.

Súťažné pásmo kriticky hodnotila trojčlenná porota ženská porota v zložení Tereza Nvotová, Maja Hriešnik a Natália Germáni. Feministické festivalové gesto vnímame ako pozitívnu snahu posilniť ženský hlas v slovenskej kinematografii. Okrem spomínanej Oázy získalo ocenenie viacero snímkov. Najlepším filmom z festivalu sa stala švédsko-holandsko-francúzska Rozkoš (2021). Mapuje zákulisie pornografického priemyslu očami mladej Švédky, ktorá sa snaží zažiariť, no naráža na nekompromisné prekážky. Stvárnila ju Sofia Kappel, ktorá taktiež na festivale získala hlavnú cenu za ženský herecký výkon. V mužskej úlohe zaujal hlavný protagonista z filmu Ľoška – Lovec veľrýb (2020) v podaní ruského herca Vladimira Onochova. Za progresívnu a dynamickú prácu s kamerou ocenili film Pot (2020), ktorý sa zameriava na prežívanie úspešnej, paradoxne však osamelej influencerky.

Chuťovky na záver

Vizuálne pôsobivý snímok Žltá mačka (2020) stavia do kontrastu dva svety: zamilovanú dvojicu so snom o kinosále v horách  a pragmatickú skupinu, pre ktorú sú peniaze hodnotnejšie než ľudské životy. Navzájom sa dostávajú do konfliktov, no nikdy sa nevyhnú satirickým momentom. Zasnívaný pár ostáva vysoko nekomunikatívny aj vo vypätých situáciách a vedie k podivným záberom. Scény ovplývajú iróniu, no zároveň majú často aj dojemný charakter. Žltá mačka je zmes všetkého, čo k sebe nepatrí. Nemožno nespomenúť výnimočnú kameru, ktorá sa odvážne pohráva s dychberúcou prírodnou mizanscénou a má výborný zmysel pre kompozíciu.

Na o niečo vážnejšiu nôtu zahral najlepší európsky animovaný film Josep (2020), ktorý vyšiel z dielne francúzskeho karikaturistu Aurel. Film zachytáva fragmenty života a tvorby španielskeho karikaturistu Josepa Baroliho približujúc zároveň osudy Španielov uväznených Francúzmi v internačných táboroch v roku 1939. Film Josep rozpráva náročný príbeh skrz pôvodné Baroliho kresby pripomínajúce možno nie až tak známe historické udalosti.

3 filmy z festivalu, ktoré vám redakcia HMOTY odporúča:

Josep (2020, Aurel)
Oáza (2020, Ivan Ikić)
The Sailor (2021, Lucia Kašová)

Napriek pandemickému nečasu sa organizátorom podarilo filmový festival zorganizovať vo výbornej kondícii a priniesť na plátna mnoho zaujímavých filmov. Na záver by sme sa radi poďakovali festivalu Art Film za fantastický filmový zážitok a možnosť sprostredkovať čitateľom a čitateľkám naše festivalové dojmy a filmové odporúčania.

Autorkami textu sú Ľudmila Borzová a Laura Bilíková, zážitok z festivalu Art Film vám fotograficky sprostredkoval Matej Mikloš.