Láskyplný odkaz oslavujúcej Filmovke

Živá atmosféra pod taktovkou dôkladnej dramaturgie

Živá atmosféra pod taktovkou dôkladnej dramaturgie

Letní filmová škola prezývaná aj LFŠ či Filmovka oslávila tento rok už 50. výročie, no ja som sa na nej ocitla ako nováčik. V obklopení rôznorodých filmov som strávila štyri dni zo siedmich, zažila víkendovú „plnku“ i pondelkový útlm. 

LFŠ do každého z mojich dní priniesla inú atmosféru. Nálada sa menila dokonca aj počas dňa, čo spôsobili oddychové novinky v sekcii LFŠ uvádí, ktoré striedali náročnejšie tituly z Vychodních příslibov.  50. ročník nebol veľký iba svojou kapacitou, ale aj množstvom nových filmov, ktoré pribudli do zoznamu môjho Letterboxu. Rozmanitosť festivalu sa odrazila v kinosálach i mimo nich.

Filmovka svoj program v kinách pokryla dielami ranej kinematografie, kultovkami 70. i 80. rokov aj súčasnými snímkami. 

Dramaturgovia*ičky nezaváhali ani pri tvorbe sprievodného programu, ktorý sa nevenoval iba audiovízii. Česť výnimkám, no v slovenských končinách je chuť venovať sa sprievodnému programu na filmových festivaloch častokrát minimálna. To sa naopak o Filmovke napísať nedá. Návštevníctvo mohlo zavítať na AZ kvíz, zúčastniť sa odborných prednášok, diskusií novinárskych domov, autorských čítaní či divadelných predstavení. 

Ja som v pondelok navštívila stan Respektu, kde prebiehala diskusia o “crossdressingu”. Vďaka filmovým odborníkom*čkám som do tejto problematiky nahliadla  hlbšie a pripomenula si najznámejšie hollywoodske filmy, ktoré sa hrajú s rodovými konvenciami. Letní filmová škola svojou pestrou a dôkladnou dramaturgiou priniesla balans, ktorý mi počas horúcich letných dní celkom ulahodil.

Letní filmová škola prezývaná aj LFŠ či Filmovka oslávila tento rok už 50. výročie, no ja som sa na nej ocitla ako nováčik. V obklopení rôznorodých filmov som strávila štyri dni zo siedmich, zažila víkendovú „plnku“ i pondelkový útlm. 

LFŠ do každého z mojich dní priniesla inú atmosféru. Nálada sa menila dokonca aj počas dňa, čo spôsobili oddychové novinky v sekcii LFŠ uvádí, ktoré striedali náročnejšie tituly z Vychodních příslibov.  50. ročník nebol veľký iba svojou kapacitou, ale aj množstvom nových filmov, ktoré pribudli do zoznamu môjho Letterboxu. Rozmanitosť festivalu sa odrazila v kinosálach i mimo nich.

Filmovka svoj program v kinách pokryla dielami ranej kinematografie, kultovkami 70. i 80. rokov aj súčasnými snímkami. 

Dramaturgovia*ičky nezaváhali ani pri tvorbe sprievodného programu, ktorý sa nevenoval iba audiovízii. Česť výnimkám, no v slovenských končinách je chuť venovať sa sprievodnému programu na filmových festivaloch častokrát minimálna. To sa naopak o Filmovke napísať nedá. Návštevníctvo mohlo zavítať na AZ kvíz, zúčastniť sa odborných prednášok, diskusií novinárskych domov, autorských čítaní či divadelných predstavení. 

Ja som v pondelok navštívila stan Respektu, kde prebiehala diskusia o “crossdressingu”. Vďaka filmovým odborníkom*čkám som do tejto problematiky nahliadla  hlbšie a pripomenula si najznámejšie hollywoodske filmy, ktoré sa hrajú s rodovými konvenciami. Letní filmová škola svojou pestrou a dôkladnou dramaturgiou priniesla balans, ktorý mi počas horúcich letných dní celkom ulahodil.

Český film na Filmovke – klasiky i nové objavy

Český film na Filmovke – klasiky i nové objavy

Filmové sekcie tohto ročníku LFŠ pozostávali z domácich i zahraničných titulov. Z českej produkcie Filmovka predstavila sekciu zameranú na osobnosť hudobného skladateľa Zdeňka Lišku, režiséra a animátora Karla Zemana či študentské filmy z okolitých filmových univerzít. 

LFŠ odkryla aj české a slovenské novinky. V Uherskom Hradišti mala predpremiéru česko-slovenská koprodukcia Ema a smrtihlav (2024, r. Iveta Grófová) pripomínajúca ťaživú históriu Slovenského štátu, ďalej Mord (2024, r. Adam Martinec) ocenený aj na MFF v Karlových Varoch i intenzívny dokument Ještě nejsem, kým chci být (2024, r. Klára Tasovská) nominovaný na najlepší dokument na MFF v Berlinale. 

Výrazný biografický dokument o českej fotografke Libuši Jarcovjákovej rozpráva skrz niekoľko tisíc analógových fotografií o jej drsnom až surovom živote. Prostredie českého undergroundu vo filme strieda vysoká móda Japonska, traumatizujúce zážitky zas spontánne a slobodné rozhodnutia. 

Dokumentárny film sa primárne zameriava na obdobie normalizácie a reflektuje, ako sa s náročnou realitou vyrovnávala začínajúca fotografka. Jej príbeh je ťaživý, no s každou novou prekážkou posúva hlavnú predstaviteľku ďalej. O to silnejšie bolo fotografku vidieť naživo, spolu s režisérkou Klárou Tasovskou či scenáristom a strihačom Alexandrom Kashcheevom. Diskusia po filme potvrdila, že na českom území sa dokumenty dajú točiť pútavo a dokážu vyjsť z komfortnej zóny hovoriacich hláv. 

Filmové sekcie tohto ročníku LFŠ pozostávali z domácich i zahraničných titulov. Z českej produkcie Filmovka predstavila sekciu zameranú na osobnosť hudobného skladateľa Zdeňka Lišku, režiséra a animátora Karla Zemana či študentské filmy z okolitých filmových univerzít. 

LFŠ odkryla aj české a slovenské novinky. V Uherskom Hradišti mala predpremiéru česko-slovenská koprodukcia Ema a smrtihlav (2024, r. Iveta Grófová) pripomínajúca ťaživú históriu Slovenského štátu, ďalej Mord (2024, r. Adam Martinec) ocenený aj na MFF v Karlových Varoch i intenzívny dokument Ještě nejsem, kým chci být (2024, r. Klára Tasovská) nominovaný na najlepší dokument na MFF v Berlinale. 

Výrazný biografický dokument o českej fotografke Libuši Jarcovjákovej rozpráva skrz niekoľko tisíc analógových fotografií o jej drsnom až surovom živote. Prostredie českého undergroundu vo filme strieda vysoká móda Japonska, traumatizujúce zážitky zas spontánne a slobodné rozhodnutia. 

Dokumentárny film sa primárne zameriava na obdobie normalizácie a reflektuje, ako sa s náročnou realitou vyrovnávala začínajúca fotografka. Jej príbeh je ťaživý, no s každou novou prekážkou posúva hlavnú predstaviteľku ďalej. O to silnejšie bolo fotografku vidieť naživo, spolu s režisérkou Klárou Tasovskou či scenáristom a strihačom Alexandrom Kashcheevom. Diskusia po filme potvrdila, že na českom území sa dokumenty dajú točiť pútavo a dokážu vyjsť z komfortnej zóny hovoriacich hláv. 

Divoké jazdy a správy z domova

Divoké jazdy a správy z domova

Zahraničné filmy reflektovali prierez dejinami filmu – diváci*čky sa mohli ponoriť do kurátorského výberu diel Chantal Akerman, Davida Lyncha, Federica Felliniho či Jasudžira Ozua, ktoré boli doplnené odbornými úvodmi. 

Lynchove kontroverzné snímky uvádzal David Bushman, ktorý sa režisérovej tvorbe odborne venuje. Jeho predslov k filmu Divokosť v srdci (1990, r. David Lynch) bol však mimoriadne vtipný a pripravil nás na divokú jazdu, ktorá nasledovala. Kinosála bola plná divného humoru, melodramatických dialógov a gýčových scén, ktoré ešte zdôrazňoval teatrálny prejav Laury Dern a Nicolasa Cagea vo veľkolepom saku z hadej kože. 

Belgickej režisérke, autorke i feministke Chantal Akerman venovala Filmovka sekciu s názvom Známa neznáma, ktorá v dramaturgii filmového teoretika Ondřeja Pavlíka uviedla štyri jej snímky. Festival premietol hraný titul Jeanne Dielmanová, Obchodní nábřeží 23, 1080 Brusel (1975), ocenený časopisom Sight & Sound ako najlepší film všetkých dôb, ale aj abstraktnejšie diela ako napríklad Zprávy z domova (1976). 

Vďaka tejto deväťdesiat minútovej pocte mestu som pomaly prenikala a nazerala do všetkých nenápadných uličiek a zastávok metra New York. Nenáhlivé až meditačné tempo filmu oživila režisérka čítaním listov od matky z Belgicka. 

Zprávy z domova dokonale zapadli do programu nedeľného večera. V preplnenej a rozhorúčenej telocvični Orlovna (dočasne zmenenej na kinosálu LFŠ) sa na plátne objavovali nostalgické filmové kompozície zahusteného mesta a nikdy nekončiaceho ruchu. Hluk veľkomesta vo filme sa prelínal so zvukom vejárov, ktorými sme sa snažili zmierniť letnú horúčavu. Pestrosť všetkých vnemov viedla k upokojujúcej atmosfére, ktorá z filmu vytvorila prekvapivo príjemný až harmonický zážitok.

Zahraničné filmy reflektovali prierez dejinami filmu – diváci*čky sa mohli ponoriť do kurátorského výberu diel Chantal Akerman, Davida Lyncha, Federica Felliniho či Jasudžira Ozua, ktoré boli doplnené odbornými úvodmi. 

Lynchove kontroverzné snímky uvádzal David Bushman, ktorý sa režisérovej tvorbe odborne venuje. Jeho predslov k filmu Divokosť v srdci (1990, r. David Lynch) bol však mimoriadne vtipný a pripravil nás na divokú jazdu, ktorá nasledovala. Kinosála bola plná divného humoru, melodramatických dialógov a gýčových scén, ktoré ešte zdôrazňoval teatrálny prejav Laury Dern a Nicolasa Cagea vo veľkolepom saku z hadej kože. 

Belgickej režisérke, autorke i feministke Chantal Akerman venovala Filmovka sekciu s názvom Známa neznáma, ktorá v dramaturgii filmového teoretika Ondřeja Pavlíka uviedla štyri jej snímky. Festival premietol hraný titul Jeanne Dielmanová, Obchodní nábřeží 23, 1080 Brusel (1975), ocenený časopisom Sight & Sound ako najlepší film všetkých dôb, ale aj abstraktnejšie diela ako napríklad Zprávy z domova (1976). 

Vďaka tejto deväťdesiat minútovej pocte mestu som pomaly prenikala a nazerala do všetkých nenápadných uličiek a zastávok metra New York. Nenáhlivé až meditačné tempo filmu oživila režisérka čítaním listov od matky z Belgicka. 

Zprávy z domova dokonale zapadli do programu nedeľného večera. V preplnenej a rozhorúčenej telocvični Orlovna (dočasne zmenenej na kinosálu LFŠ) sa na plátne objavovali nostalgické filmové kompozície zahusteného mesta a nikdy nekončiaceho ruchu. Hluk veľkomesta vo filme sa prelínal so zvukom vejárov, ktorými sme sa snažili zmierniť letnú horúčavu. Pestrosť všetkých vnemov viedla k upokojujúcej atmosfére, ktorá z filmu vytvorila prekvapivo príjemný až harmonický zážitok.

Smetanovy sady ako živý organizmus

Smetanovy sady ako živý organizmus

Filmovka mala čo ponúknuť aj v kontexte sprievodného programu. Centrum diania boli primárne Smetanovy sady. Rozsiahly park bez prestávky ponúkal priestor pre oddych a odpočinok v tieni. Miesto plné zelene som vnímala ako bezpečnú zónu, ktorá sa svojou prispôsobivosťou a multižánrovosťou dokázala dotknúť kohokoľvek. 

Sady každý večer rozozvučili cimbalisti, čím trefne reprezentovali oblasť Slovácka, pod ktorú spadá i Uherské Hradiště. Ich vystúpenia bolo možné sledovať a počúvať až na dvoch miestach naraz, vďaka čomu bola nálada v našej partii, ale aj v celom areáli, neustále pozitívna a zabávali sme sa po boku domáceho obyvateľstva i návštevníctva.

V pondelok večer som nahradila folklór nostalgickým koncertom vinohradskej Dukly a Ventolina na Kolejnom nádvoří. Na stagei historického nádvoria nás Dukla roztancovala atraktívnou kombináciou gitary, klávesov, elektroniky a melancholických textov. So západom slnka vystriedal pražskú skupinu hudobník Ventolin, ktorý pritiahol na nádvorie ďalšie poslucháčstvo. Večerný program pokračoval v Stane literatury/Nové reality, z ktorého sa ozývali energické tanečné rytmy. DJs Kewu a Steady premenili literárny priestor na búrlivú párty, ktorá trvala do skorých ranných hodín. Kewu so Steadym si nás získali zremixovanými popovými hitmi, ale aj najnovším zvukom rapu a elektroniky.

Filmovka mala čo ponúknuť aj v kontexte sprievodného programu. Centrum diania boli primárne Smetanovy sady. Rozsiahly park bez prestávky ponúkal priestor pre oddych a odpočinok v tieni. Miesto plné zelene som vnímala ako bezpečnú zónu, ktorá sa svojou prispôsobivosťou a multižánrovosťou dokázala dotknúť kohokoľvek. 

Sady každý večer rozozvučili cimbalisti, čím trefne reprezentovali oblasť Slovácka, pod ktorú spadá i Uherské Hradiště. Ich vystúpenia bolo možné sledovať a počúvať až na dvoch miestach naraz, vďaka čomu bola nálada v našej partii, ale aj v celom areáli, neustále pozitívna a zabávali sme sa po boku domáceho obyvateľstva i návštevníctva.

V pondelok večer som nahradila folklór nostalgickým koncertom vinohradskej Dukly a Ventolina na Kolejnom nádvoří. Na stagei historického nádvoria nás Dukla roztancovala atraktívnou kombináciou gitary, klávesov, elektroniky a melancholických textov. So západom slnka vystriedal pražskú skupinu hudobník Ventolin, ktorý pritiahol na nádvorie ďalšie poslucháčstvo. Večerný program pokračoval v Stane literatury/Nové reality, z ktorého sa ozývali energické tanečné rytmy. DJs Kewu a Steady premenili literárny priestor na búrlivú párty, ktorá trvala do skorých ranných hodín. Kewu so Steadym si nás získali zremixovanými popovými hitmi, ale aj najnovším zvukom rapu a elektroniky.

Známa neznáma Filmovka

Známa neznáma Filmovka

Štyri intenzívne dni plné Lynchovej divnej estetiky, osviežujúcich komediálnych drám, edukatívnych vstupov, ale aj Jarošovskej jedenástky (vyrobenej na mieru pre festival), rýchleho občerstvenia a láskyplných stretnutí.

Tak ako filmová sekcia diel Chantal Akerman, Známa neznáma, aj Filmovka v mojich očiach postupne odkrývala svoju pestrú a prispôsobivú identitu. Za pomerne krátky čas vo mne a mojich blízkych prebudila rovnaký cieľ – vidieť, čo najviac filmov, no neskončiť iba pri nich. Spoznávať prostredie navôkol, získavať dojmy, nájsť nové priateľstvá pri Kine Hviezda, oddať sa nerušeným rozhovorom v Smetanovych sadoch, prepadnúť podmaňujúcim filmovým osudom a pretancovať celú noc.

Štyri intenzívne dni plné Lynchovej divnej estetiky, osviežujúcich komediálnych drám, edukatívnych vstupov, ale aj Jarošovskej jedenástky (vyrobenej na mieru pre festival), rýchleho občerstvenia a láskyplných stretnutí.

Tak ako filmová sekcia diel Chantal Akerman, Známa neznáma, aj Filmovka v mojich očiach postupne odkrývala svoju pestrú a prispôsobivú identitu. Za pomerne krátky čas vo mne a mojich blízkych prebudila rovnaký cieľ – vidieť, čo najviac filmov, no neskončiť iba pri nich. Spoznávať prostredie navôkol, získavať dojmy, nájsť nové priateľstvá pri Kine Hviezda, oddať sa nerušeným rozhovorom v Smetanovych sadoch, prepadnúť podmaňujúcim filmovým osudom a pretancovať celú noc.

Živá atmosféra pod taktovkou dôkladnej dramaturgie

Živá atmosféra pod taktovkou dôkladnej dramaturgie

Letní filmová škola prezývaná aj LFŠ či Filmovka oslávila tento rok už 50. výročie, no ja som sa na nej ocitla ako nováčik. V obklopení rôznorodých filmov som strávila štyri dni zo siedmich, zažila víkendovú „plnku“ i pondelkový útlm. 

LFŠ do každého z mojich dní priniesla inú atmosféru. Nálada sa menila dokonca aj počas dňa, čo spôsobili oddychové novinky v sekcii LFŠ uvádí, ktoré striedali náročnejšie tituly z Vychodních příslibov.  50. ročník nebol veľký iba svojou kapacitou, ale aj množstvom nových filmov, ktoré pribudli do zoznamu môjho Letterboxu. Rozmanitosť festivalu sa odrazila v kinosálach i mimo nich.

Filmovka svoj program v kinách pokryla dielami ranej kinematografie, kultovkami 70. i 80. rokov aj súčasnými snímkami. 

Dramaturgovia*ičky nezaváhali ani pri tvorbe sprievodného programu, ktorý sa nevenoval iba audiovízii. Česť výnimkám, no v slovenských končinách je chuť venovať sa sprievodnému programu na filmových festivaloch častokrát minimálna. To sa naopak o Filmovke napísať nedá. Návštevníctvo mohlo zavítať na AZ kvíz, zúčastniť sa odborných prednášok, diskusií novinárskych domov, autorských čítaní či divadelných predstavení. 

Ja som v pondelok navštívila stan Respektu, kde prebiehala diskusia o “crossdressingu”. Vďaka filmovým odborníkom*čkám som do tejto problematiky nahliadla  hlbšie a pripomenula si najznámejšie hollywoodske filmy, ktoré sa hrajú s rodovými konvenciami. Letní filmová škola svojou pestrou a dôkladnou dramaturgiou priniesla balans, ktorý mi počas horúcich letných dní celkom ulahodil.

Letní filmová škola prezývaná aj LFŠ či Filmovka oslávila tento rok už 50. výročie, no ja som sa na nej ocitla ako nováčik. V obklopení rôznorodých filmov som strávila štyri dni zo siedmich, zažila víkendovú „plnku“ i pondelkový útlm. 

LFŠ do každého z mojich dní priniesla inú atmosféru. Nálada sa menila dokonca aj počas dňa, čo spôsobili oddychové novinky v sekcii LFŠ uvádí, ktoré striedali náročnejšie tituly z Vychodních příslibov.  50. ročník nebol veľký iba svojou kapacitou, ale aj množstvom nových filmov, ktoré pribudli do zoznamu môjho Letterboxu. Rozmanitosť festivalu sa odrazila v kinosálach i mimo nich.

Filmovka svoj program v kinách pokryla dielami ranej kinematografie, kultovkami 70. i 80. rokov aj súčasnými snímkami. 

Dramaturgovia*ičky nezaváhali ani pri tvorbe sprievodného programu, ktorý sa nevenoval iba audiovízii. Česť výnimkám, no v slovenských končinách je chuť venovať sa sprievodnému programu na filmových festivaloch častokrát minimálna. To sa naopak o Filmovke napísať nedá. Návštevníctvo mohlo zavítať na AZ kvíz, zúčastniť sa odborných prednášok, diskusií novinárskych domov, autorských čítaní či divadelných predstavení. 

Ja som v pondelok navštívila stan Respektu, kde prebiehala diskusia o “crossdressingu”. Vďaka filmovým odborníkom*čkám som do tejto problematiky nahliadla  hlbšie a pripomenula si najznámejšie hollywoodske filmy, ktoré sa hrajú s rodovými konvenciami. Letní filmová škola svojou pestrou a dôkladnou dramaturgiou priniesla balans, ktorý mi počas horúcich letných dní celkom ulahodil.

Český film na Filmovke – klasiky i nové objavy

Český film na Filmovke – klasiky i nové objavy

Filmové sekcie tohto ročníku LFŠ pozostávali z domácich i zahraničných titulov. Z českej produkcie Filmovka predstavila sekciu zameranú na osobnosť hudobného skladateľa Zdeňka Lišku, režiséra a animátora Karla Zemana či študentské filmy z okolitých filmových univerzít. 

LFŠ odkryla aj české a slovenské novinky. V Uherskom Hradišti mala predpremiéru česko-slovenská koprodukcia Ema a smrtihlav (2024, r. Iveta Grófová) pripomínajúca ťaživú históriu Slovenského štátu, ďalej Mord (2024, r. Adam Martinec) ocenený aj na MFF v Karlových Varoch i intenzívny dokument Ještě nejsem, kým chci být (2024, r. Klára Tasovská) nominovaný na najlepší dokument na MFF v Berlinale. 

Výrazný biografický dokument o českej fotografke Libuši Jarcovjákovej rozpráva skrz niekoľko tisíc analógových fotografií o jej drsnom až surovom živote. Prostredie českého undergroundu vo filme strieda vysoká móda Japonska, traumatizujúce zážitky zas spontánne a slobodné rozhodnutia. 

Dokumentárny film sa primárne zameriava na obdobie normalizácie a reflektuje, ako sa s náročnou realitou vyrovnávala začínajúca fotografka. Jej príbeh je ťaživý, no s každou novou prekážkou posúva hlavnú predstaviteľku ďalej. O to silnejšie bolo fotografku vidieť naživo, spolu s režisérkou Klárou Tasovskou či scenáristom a strihačom Alexandrom Kashcheevom. Diskusia po filme potvrdila, že na českom území sa dokumenty dajú točiť pútavo a dokážu vyjsť z komfortnej zóny hovoriacich hláv. 

Filmové sekcie tohto ročníku LFŠ pozostávali z domácich i zahraničných titulov. Z českej produkcie Filmovka predstavila sekciu zameranú na osobnosť hudobného skladateľa Zdeňka Lišku, režiséra a animátora Karla Zemana či študentské filmy z okolitých filmových univerzít. 

LFŠ odkryla aj české a slovenské novinky. V Uherskom Hradišti mala predpremiéru česko-slovenská koprodukcia Ema a smrtihlav (2024, r. Iveta Grófová) pripomínajúca ťaživú históriu Slovenského štátu, ďalej Mord (2024, r. Adam Martinec) ocenený aj na MFF v Karlových Varoch i intenzívny dokument Ještě nejsem, kým chci být (2024, r. Klára Tasovská) nominovaný na najlepší dokument na MFF v Berlinale. 

Výrazný biografický dokument o českej fotografke Libuši Jarcovjákovej rozpráva skrz niekoľko tisíc analógových fotografií o jej drsnom až surovom živote. Prostredie českého undergroundu vo filme strieda vysoká móda Japonska, traumatizujúce zážitky zas spontánne a slobodné rozhodnutia. 

Dokumentárny film sa primárne zameriava na obdobie normalizácie a reflektuje, ako sa s náročnou realitou vyrovnávala začínajúca fotografka. Jej príbeh je ťaživý, no s každou novou prekážkou posúva hlavnú predstaviteľku ďalej. O to silnejšie bolo fotografku vidieť naživo, spolu s režisérkou Klárou Tasovskou či scenáristom a strihačom Alexandrom Kashcheevom. Diskusia po filme potvrdila, že na českom území sa dokumenty dajú točiť pútavo a dokážu vyjsť z komfortnej zóny hovoriacich hláv. 

Divoké jazdy a správy z domova

Divoké jazdy a správy z domova

Zahraničné filmy reflektovali prierez dejinami filmu – diváci*čky sa mohli ponoriť do kurátorského výberu diel Chantal Akerman, Davida Lyncha, Federica Felliniho či Jasudžira Ozua, ktoré boli doplnené odbornými úvodmi. 

Lynchove kontroverzné snímky uvádzal David Bushman, ktorý sa režisérovej tvorbe odborne venuje. Jeho predslov k filmu Divokosť v srdci (1990, r. David Lynch) bol však mimoriadne vtipný a pripravil nás na divokú jazdu, ktorá nasledovala. Kinosála bola plná divného humoru, melodramatických dialógov a gýčových scén, ktoré ešte zdôrazňoval teatrálny prejav Laury Dern a Nicolasa Cagea vo veľkolepom saku z hadej kože. 

Belgickej režisérke, autorke i feministke Chantal Akerman venovala Filmovka sekciu s názvom Známa neznáma, ktorá v dramaturgii filmového teoretika Ondřeja Pavlíka uviedla štyri jej snímky. Festival premietol hraný titul Jeanne Dielmanová, Obchodní nábřeží 23, 1080 Brusel (1975), ocenený časopisom Sight & Sound ako najlepší film všetkých dôb, ale aj abstraktnejšie diela ako napríklad Zprávy z domova (1976). 

Vďaka tejto deväťdesiat minútovej pocte mestu som pomaly prenikala a nazerala do všetkých nenápadných uličiek a zastávok metra New York. Nenáhlivé až meditačné tempo filmu oživila režisérka čítaním listov od matky z Belgicka. 

Zprávy z domova dokonale zapadli do programu nedeľného večera. V preplnenej a rozhorúčenej telocvični Orlovna (dočasne zmenenej na kinosálu LFŠ) sa na plátne objavovali nostalgické filmové kompozície zahusteného mesta a nikdy nekončiaceho ruchu. Hluk veľkomesta vo filme sa prelínal so zvukom vejárov, ktorými sme sa snažili zmierniť letnú horúčavu. Pestrosť všetkých vnemov viedla k upokojujúcej atmosfére, ktorá z filmu vytvorila prekvapivo príjemný až harmonický zážitok.

Zahraničné filmy reflektovali prierez dejinami filmu – diváci*čky sa mohli ponoriť do kurátorského výberu diel Chantal Akerman, Davida Lyncha, Federica Felliniho či Jasudžira Ozua, ktoré boli doplnené odbornými úvodmi. 

Lynchove kontroverzné snímky uvádzal David Bushman, ktorý sa režisérovej tvorbe odborne venuje. Jeho predslov k filmu Divokosť v srdci (1990, r. David Lynch) bol však mimoriadne vtipný a pripravil nás na divokú jazdu, ktorá nasledovala. Kinosála bola plná divného humoru, melodramatických dialógov a gýčových scén, ktoré ešte zdôrazňoval teatrálny prejav Laury Dern a Nicolasa Cagea vo veľkolepom saku z hadej kože. 

Belgickej režisérke, autorke i feministke Chantal Akerman venovala Filmovka sekciu s názvom Známa neznáma, ktorá v dramaturgii filmového teoretika Ondřeja Pavlíka uviedla štyri jej snímky. Festival premietol hraný titul Jeanne Dielmanová, Obchodní nábřeží 23, 1080 Brusel (1975), ocenený časopisom Sight & Sound ako najlepší film všetkých dôb, ale aj abstraktnejšie diela ako napríklad Zprávy z domova (1976). 

Vďaka tejto deväťdesiat minútovej pocte mestu som pomaly prenikala a nazerala do všetkých nenápadných uličiek a zastávok metra New York. Nenáhlivé až meditačné tempo filmu oživila režisérka čítaním listov od matky z Belgicka. 

Zprávy z domova dokonale zapadli do programu nedeľného večera. V preplnenej a rozhorúčenej telocvični Orlovna (dočasne zmenenej na kinosálu LFŠ) sa na plátne objavovali nostalgické filmové kompozície zahusteného mesta a nikdy nekončiaceho ruchu. Hluk veľkomesta vo filme sa prelínal so zvukom vejárov, ktorými sme sa snažili zmierniť letnú horúčavu. Pestrosť všetkých vnemov viedla k upokojujúcej atmosfére, ktorá z filmu vytvorila prekvapivo príjemný až harmonický zážitok.

Smetanovy sady ako živý organizmus

Smetanovy sady ako živý organizmus

Filmovka mala čo ponúknuť aj v kontexte sprievodného programu. Centrum diania boli primárne Smetanovy sady. Rozsiahly park bez prestávky ponúkal priestor pre oddych a odpočinok v tieni. Miesto plné zelene som vnímala ako bezpečnú zónu, ktorá sa svojou prispôsobivosťou a multižánrovosťou dokázala dotknúť kohokoľvek. 

Sady každý večer rozozvučili cimbalisti, čím trefne reprezentovali oblasť Slovácka, pod ktorú spadá i Uherské Hradiště. Ich vystúpenia bolo možné sledovať a počúvať až na dvoch miestach naraz, vďaka čomu bola nálada v našej partii, ale aj v celom areáli, neustále pozitívna a zabávali sme sa po boku domáceho obyvateľstva i návštevníctva.

V pondelok večer som nahradila folklór nostalgickým koncertom vinohradskej Dukly a Ventolina na Kolejnom nádvoří. Na stagei historického nádvoria nás Dukla roztancovala atraktívnou kombináciou gitary, klávesov, elektroniky a melancholických textov. So západom slnka vystriedal pražskú skupinu hudobník Ventolin, ktorý pritiahol na nádvorie ďalšie poslucháčstvo. Večerný program pokračoval v Stane literatury/Nové reality, z ktorého sa ozývali energické tanečné rytmy. DJs Kewu a Steady premenili literárny priestor na búrlivú párty, ktorá trvala do skorých ranných hodín. Kewu so Steadym si nás získali zremixovanými popovými hitmi, ale aj najnovším zvukom rapu a elektroniky.

Filmovka mala čo ponúknuť aj v kontexte sprievodného programu. Centrum diania boli primárne Smetanovy sady. Rozsiahly park bez prestávky ponúkal priestor pre oddych a odpočinok v tieni. Miesto plné zelene som vnímala ako bezpečnú zónu, ktorá sa svojou prispôsobivosťou a multižánrovosťou dokázala dotknúť kohokoľvek. 

Sady každý večer rozozvučili cimbalisti, čím trefne reprezentovali oblasť Slovácka, pod ktorú spadá i Uherské Hradiště. Ich vystúpenia bolo možné sledovať a počúvať až na dvoch miestach naraz, vďaka čomu bola nálada v našej partii, ale aj v celom areáli, neustále pozitívna a zabávali sme sa po boku domáceho obyvateľstva i návštevníctva.

V pondelok večer som nahradila folklór nostalgickým koncertom vinohradskej Dukly a Ventolina na Kolejnom nádvoří. Na stagei historického nádvoria nás Dukla roztancovala atraktívnou kombináciou gitary, klávesov, elektroniky a melancholických textov. So západom slnka vystriedal pražskú skupinu hudobník Ventolin, ktorý pritiahol na nádvorie ďalšie poslucháčstvo. Večerný program pokračoval v Stane literatury/Nové reality, z ktorého sa ozývali energické tanečné rytmy. DJs Kewu a Steady premenili literárny priestor na búrlivú párty, ktorá trvala do skorých ranných hodín. Kewu so Steadym si nás získali zremixovanými popovými hitmi, ale aj najnovším zvukom rapu a elektroniky.

Známa neznáma Filmovka

Známa neznáma Filmovka

Štyri intenzívne dni plné Lynchovej divnej estetiky, osviežujúcich komediálnych drám, edukatívnych vstupov, ale aj Jarošovskej jedenástky (vyrobenej na mieru pre festival), rýchleho občerstvenia a láskyplných stretnutí.

Tak ako filmová sekcia diel Chantal Akerman, Známa neznáma, aj Filmovka v mojich očiach postupne odkrývala svoju pestrú a prispôsobivú identitu. Za pomerne krátky čas vo mne a mojich blízkych prebudila rovnaký cieľ – vidieť, čo najviac filmov, no neskončiť iba pri nich. Spoznávať prostredie navôkol, získavať dojmy, nájsť nové priateľstvá pri Kine Hviezda, oddať sa nerušeným rozhovorom v Smetanovych sadoch, prepadnúť podmaňujúcim filmovým osudom a pretancovať celú noc.

Štyri intenzívne dni plné Lynchovej divnej estetiky, osviežujúcich komediálnych drám, edukatívnych vstupov, ale aj Jarošovskej jedenástky (vyrobenej na mieru pre festival), rýchleho občerstvenia a láskyplných stretnutí.

Tak ako filmová sekcia diel Chantal Akerman, Známa neznáma, aj Filmovka v mojich očiach postupne odkrývala svoju pestrú a prispôsobivú identitu. Za pomerne krátky čas vo mne a mojich blízkych prebudila rovnaký cieľ – vidieť, čo najviac filmov, no neskončiť iba pri nich. Spoznávať prostredie navôkol, získavať dojmy, nájsť nové priateľstvá pri Kine Hviezda, oddať sa nerušeným rozhovorom v Smetanovych sadoch, prepadnúť podmaňujúcim filmovým osudom a pretancovať celú noc.