Dusivá sociálna dráma obalená v experimente
Dusivá sociálna dráma obalená v experimente
Nórsky režisér a scenárista Halfdan Ullmann Tondel vo svojom celovečernom debute spája konverzačnú drámu, surrealistické prvky, náročnú sociálnu tému a tanec. Nie vždy mu to vychádza, no ak niečo naozaj vie, tak vytvoriť atmosféru. Ťaživú snímku Armand uviedol 11. ročník prehliadky Be2Can.
Nórsky režisér a scenárista Halfdan Ullmann Tondel vo svojom celovečernom debute spája konverzačnú drámu, surrealistické prvky, náročnú sociálnu tému a tanec. Nie vždy mu to vychádza, no ak niečo naozaj vie, tak vytvoriť atmosféru. Ťaživú snímku Armand uviedol 11. ročník prehliadky Be2Can.
Zdroj: FILM EUROPE
Elizabeth, herečka a matka Armanda, prichádza na nečakané stretnutie na základnú školu. V triede sa ocitá s rodičmi Jona, ktorý je spolužiakom jej syna v prvej triede. Či ide o niečo vážne, nevie spočiatku vyhodnotiť ani učiteľka Sunna. Napokon oznámi, že Jon obvinil Armanda zo sexuálneho zneužitia. Deti sa v príbehu neobjavia. Postupne zisťujeme, že to vôbec nie je ich príbeh.
Elizabeth, herečka a matka Armanda, prichádza na nečakané stretnutie na základnú školu. V triede sa ocitá s rodičmi Jona, ktorý je spolužiakom jej syna v prvej triede. Či ide o niečo vážne, nevie spočiatku vyhodnotiť ani učiteľka Sunna. Napokon oznámi, že Jon obvinil Armanda zo sexuálneho zneužitia. Deti sa v príbehu neobjavia. Postupne zisťujeme, že to vôbec nie je ich príbeh.
Ak to má vyšumieť, nechajte to vyšumieť
Ak to má vyšumieť, nechajte to vyšumieť
„Dostávať ľudí do nepríjemných pocitov môže byť niečo, čo jednoducho viem robiť,“ hovorí Ullmann Tondel v rozhovore pre Cineuropa. Obvinenia týkajúce sa sexuálneho násilia sú pre dospelých témou, ktorá zďaleka presahuje ich komfort. To si režisér veľmi dobre uvedomuje a využíva to na všetkých úrovniach. Dokonca aj jemné náznaky komiky vo filme fungujú ako katalyzátor napätia.
Do príbehu sa tak dostávajú predsudky, zahanbenie, hľadanie vinníka za znepokojivé správanie. Matka Jona tlačí na zamestnancov školy, aby konali čo najrýchlejšie, riaditeľ to chce vyriešiť bez škandálu a Elizabeth argumentuje, že vypočutá bola iba jedna strana.
Dej sa priamo nezaoberá prejavmi detskej sexuality alebo násilného správania. Využíva ich iba ako nástroj na vytvorenie sporu. Ukazuje, ako sa nezvládame vysporiadať s podobnými témami. Je nám nepríjemné sa o nich rozprávať, je nám nepríjemné ich riešiť, radšej ich necháme diskrétne vyšumieť.
„Dostávať ľudí do nepríjemných pocitov môže byť niečo, čo jednoducho viem robiť,“ hovorí Ullmann Tondel v rozhovore pre Cineuropa. Obvinenia týkajúce sa sexuálneho násilia sú pre dospelých témou, ktorá zďaleka presahuje ich komfort. To si režisér veľmi dobre uvedomuje a využíva to na všetkých úrovniach. Dokonca aj jemné náznaky komiky vo filme fungujú ako katalyzátor napätia.
Do príbehu sa tak dostávajú predsudky, zahanbenie, hľadanie vinníka za znepokojivé správanie. Matka Jona tlačí na zamestnancov školy, aby konali čo najrýchlejšie, riaditeľ to chce vyriešiť bez škandálu a Elizabeth argumentuje, že vypočutá bola iba jedna strana.
Dej sa priamo nezaoberá prejavmi detskej sexuality alebo násilného správania. Využíva ich iba ako nástroj na vytvorenie sporu. Ukazuje, ako sa nezvládame vysporiadať s podobnými témami. Je nám nepríjemné sa o nich rozprávať, je nám nepríjemné ich riešiť, radšej ich necháme diskrétne vyšumieť.
Dusivá, klaustrofobická, kĺzavá
Dusivá, klaustrofobická, kĺzavá
Atmosféra je súhrou viacerých faktorov – výrazným prvkom je zvukový dizajn Matsa Lida Støtena. Nepríjemné klopkanie podpätkov, pokazený školský alarm, šušťanie vetrovky či dážď.
16 milimetrová kamera dodáva škole, ktorú v realite málokedy vidíme bez detí, temný nádych. Vyblednutý náter tried a studená estetika škandinávskej kinematografie je narušená iba párkrát. Napríklad na tehlovo červených toaletách, kde sa konflikt medzi chlapcami začal. Nepríjemným stretom sa tam nevyhnú ani ostatní protagonisti. Neznesiteľné dusno a ťažoba miestností vyvoláva iba jeden pocit – nie je kam ujsť.
Dynamika filmu sa pohráva s ľahostajnosťou, ktorú strieda s tými najextrémnejšími riešeniami. Balansuje medzi nevinnou detskou hrou a vážnym sexuálnym obvinením. Rodičia už nebránia len svoje deti, ale aj životy, ktoré doteraz viedli.
Atmosféra je súhrou viacerých faktorov – výrazným prvkom je zvukový dizajn Matsa Lida Støtena. Nepríjemné klopkanie podpätkov, pokazený školský alarm, šušťanie vetrovky či dážď.
16 milimetrová kamera dodáva škole, ktorú v realite málokedy vidíme bez detí, temný nádych. Vyblednutý náter tried a studená estetika škandinávskej kinematografie je narušená iba párkrát. Napríklad na tehlovo červených toaletách, kde sa konflikt medzi chlapcami začal. Nepríjemným stretom sa tam nevyhnú ani ostatní protagonisti. Neznesiteľné dusno a ťažoba miestností vyvoláva iba jeden pocit – nie je kam ujsť.
Dynamika filmu sa pohráva s ľahostajnosťou, ktorú strieda s tými najextrémnejšími riešeniami. Balansuje medzi nevinnou detskou hrou a vážnym sexuálnym obvinením. Rodičia už nebránia len svoje deti, ale aj životy, ktoré doteraz viedli.
Zdroj: FILM EUROPE
Prekvapivá premena Renate Reinsve
Prekvapivá premena Renate Reinsve
Statický a komorný dej narúšajú viaceré javiskové scény. Niečo nezvyčajné naznačuje už obraz so záchvatom smiechu, ktorý sa postupne mení na emocionálne zrútenie hlavnej postavy. Pár minút premenených na neznesiteľnú večnosť, ktorá obsahuje naozaj všetko – hlasné výbuchy smiechu, vzlykanie, dusenie sa, tečúce sliny a slzy.
Za obdivuhodným hereckým výkonom stojí Renate Reinsve v hlavnej úlohe. Do scény vkladá celú seba a až spätne si uvedomujem, že by som to chcela vidieť znovu. Ukazuje, že už nie je stratenou mileniálkou z filmu Najhorší človek na svete a naplno sa ponára do prežívania psychickej frustrácie a tlaku.
(odkaz na číslo ISKRA, kde máme celý článok o hviezdnom obraze Reinsve)
V určitých situáciách očakávame, že by mali ľudia reagovať istým spôsobom. Smiať sa a tancovať, keď sú šťastní. Naopak, keď sú smutní, je na mieste plakať a uchýliť sa do úzadia. Vyšťavená Elizabeth, ktorej sa všetko v živote rozpadá, tancuje. Je herečka a možno pocity prežívať intenzívnejšie či neobvyklejšie. No ukazuje, že je to prirodzené a má na to právo každý. Choreografia na školskej chodbe prináša nečakaný kontrast. Scéna je zrazu príjemne mäkká a ľudská, perfektne dotvorená tancujúcim školníkom (Patrice Demoniere) a jazzom. Pôsobí ako jedinečný a jediný spôsob, ako sa nezrútiť a pokračovať. No kto vie, možno si len nacvičuje svoje bežné herecké predstavenie.
Statický a komorný dej narúšajú viaceré javiskové scény. Niečo nezvyčajné naznačuje už obraz so záchvatom smiechu, ktorý sa postupne mení na emocionálne zrútenie hlavnej postavy. Pár minút premenených na neznesiteľnú večnosť, ktorá obsahuje naozaj všetko – hlasné výbuchy smiechu, vzlykanie, dusenie sa, tečúce sliny a slzy.
Za obdivuhodným hereckým výkonom stojí Renate Reinsve v hlavnej úlohe. Do scény vkladá celú seba a až spätne si uvedomujem, že by som to chcela vidieť znovu. Ukazuje, že už nie je stratenou mileniálkou z filmu Najhorší človek na svete a naplno sa ponára do prežívania psychickej frustrácie a tlaku.
(odkaz na číslo ISKRA, kde máme celý článok o hviezdnom obraze Reinsve)
V určitých situáciách očakávame, že by mali ľudia reagovať istým spôsobom. Smiať sa a tancovať, keď sú šťastní. Naopak, keď sú smutní, je na mieste plakať a uchýliť sa do úzadia. Vyšťavená Elizabeth, ktorej sa všetko v živote rozpadá, tancuje. Je herečka a možno pocity prežívať intenzívnejšie či neobvyklejšie. No ukazuje, že je to prirodzené a má na to právo každý. Choreografia na školskej chodbe prináša nečakaný kontrast. Scéna je zrazu príjemne mäkká a ľudská, perfektne dotvorená tancujúcim školníkom (Patrice Demoniere) a jazzom. Pôsobí ako jedinečný a jediný spôsob, ako sa nezrútiť a pokračovať. No kto vie, možno si len nacvičuje svoje bežné herecké predstavenie.
Zdroj: FILM EUROPE
Prílišná ambicióznosť?
Prílišná ambicióznosť?
Hľadanie pravdy sa zdá byť bezvýznamné. „Čo sa presne stalo, nie je až také podstatné,“ presviedča nás nielen riaditeľ školy, ale aj celý film. Ide o to, čo sa deje teraz. Ako na to postavy reagujú a čo to môže spôsobiť.
Postupne dej komplikuje spoločná minulosť aktérov, rivalita, konflikty, ale aj ich nevysvetlená blízkosť. Vzťahy občas pôsobia až príliš strojene a utlmujú výborný potenciál začiatku filmu. Do príbehu sa mieša náznak generačnej traumy a na povrch vychádzajú viaceré tajomstvá a klamstvá. V určitom okamihu nás film o prepojeniach nevie presvedčiť, pôsobí zmätočne a kombinuje až priveľa prvkov.
Ku koncu sa objavuje aj jemná línia rodičov ostatných žiakov. Po zdrvujúcej správe sa Elizabeth ocitá v školskej hale. Bežné pozdravy a konverzácie neprinášajú to, čo by sme čakali. Empatický záujem sa mení na surrealistický lynč. Láskavé dotyky sa znásobujú a pôsobia ako trhavé pohyby dychtivej a nenásytnej komunity. Tu už film odbočil od prvotných cieľov. Dá sa to vnímať ako výrazne expresionistické vyvrcholenie alebo aj prehnanú snahu šokovať. Zdá sa, ako keby snímka množstvom prvkov chcela zakryť to, že je stále niečo chýba. Jasný smer, ktorý by spojil všetky výborné prvky do jedného celku. Takto nám na plátne príbeh uniká na vedľajšie koľaje, pôsobí prekombinovane a nedosahuje zakončenia, ktoré by si dobre nastavená téma zaslúžila. Avšak miesta, ktoré chátrajú dokáže stále zaplniť úžasná Renate Reinsve. V niektorých scénach cítime jej krehkosť, v iných sa jej nezlomnosť pomaly rozplýva po priestore.
Film Armand vás síce nadchne, no nepohltí. Do istej miery ide o ambiciózny a pútavý debut, ktorý sa ku koncu mení na trochu neuveriteľné rozprávanie. To, čo ho stále drží na nohách je práve výborný herecký výkon a pôsobivá atmosféra.
Hľadanie pravdy sa zdá byť bezvýznamné. „Čo sa presne stalo, nie je až také podstatné,“ presviedča nás nielen riaditeľ školy, ale aj celý film. Ide o to, čo sa deje teraz. Ako na to postavy reagujú a čo to môže spôsobiť.
Postupne dej komplikuje spoločná minulosť aktérov, rivalita, konflikty, ale aj ich nevysvetlená blízkosť. Vzťahy občas pôsobia až príliš strojene a utlmujú výborný potenciál začiatku filmu. Do príbehu sa mieša náznak generačnej traumy a na povrch vychádzajú viaceré tajomstvá a klamstvá. V určitom okamihu nás film o prepojeniach nevie presvedčiť, pôsobí zmätočne a kombinuje až priveľa prvkov.
Ku koncu sa objavuje aj jemná línia rodičov ostatných žiakov. Po zdrvujúcej správe sa Elizabeth ocitá v školskej hale. Bežné pozdravy a konverzácie neprinášajú to, čo by sme čakali. Empatický záujem sa mení na surrealistický lynč. Láskavé dotyky sa znásobujú a pôsobia ako trhavé pohyby dychtivej a nenásytnej komunity. Tu už film odbočil od prvotných cieľov. Dá sa to vnímať ako výrazne expresionistické vyvrcholenie alebo aj prehnanú snahu šokovať. Zdá sa, ako keby snímka množstvom prvkov chcela zakryť to, že je stále niečo chýba. Jasný smer, ktorý by spojil všetky výborné prvky do jedného celku. Takto nám na plátne príbeh uniká na vedľajšie koľaje, pôsobí prekombinovane a nedosahuje zakončenia, ktoré by si dobre nastavená téma zaslúžila. Avšak miesta, ktoré chátrajú dokáže stále zaplniť úžasná Renate Reinsve. V niektorých scénach cítime jej krehkosť, v iných sa jej nezlomnosť pomaly rozplýva po priestore.
Film Armand vás síce nadchne, no nepohltí. Do istej miery ide o ambiciózny a pútavý debut, ktorý sa ku koncu mení na trochu neuveriteľné rozprávanie. To, čo ho stále drží na nohách je práve výborný herecký výkon a pôsobivá atmosféra.
Broňa Macová
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V HMOTE sa venuje najmä filmovej sekcii. Uvedomuje si, že umenie ju naučilo vnímavosti a tolerancii, preto ho chce predávať ďalej k ostatným. Rada hovorí: „Kde zaostala škola či rodina, prišli filmy.“ Keď si potrebuje vyvetrať hlavu, chodí sama do prírody a občas tam aj rada prespí. Medveďov sa nebojí, veď to má predsa v priezvisku.
Zdroj: FILM EUROPE
Elizabeth, herečka a matka Armanda, prichádza na nečakané stretnutie na základnú školu. V triede sa ocitá s rodičmi Jona, ktorý je spolužiakom jej syna v prvej triede. Či ide o niečo vážne, nevie spočiatku vyhodnotiť ani učiteľka Sunna. Napokon oznámi, že Jon obvinil Armanda zo sexuálneho zneužitia. Deti sa v príbehu neobjavia. Postupne zisťujeme, že to vôbec nie je ich príbeh.
Elizabeth, herečka a matka Armanda, prichádza na nečakané stretnutie na základnú školu. V triede sa ocitá s rodičmi Jona, ktorý je spolužiakom jej syna v prvej triede. Či ide o niečo vážne, nevie spočiatku vyhodnotiť ani učiteľka Sunna. Napokon oznámi, že Jon obvinil Armanda zo sexuálneho zneužitia. Deti sa v príbehu neobjavia. Postupne zisťujeme, že to vôbec nie je ich príbeh.
Ak to má vyšumieť, nechajte to vyšumieť
Ak to má vyšumieť, nechajte to vyšumieť
„Dostávať ľudí do nepríjemných pocitov môže byť niečo, čo jednoducho viem robiť,“ hovorí Ullmann Tondel v rozhovore pre Cineuropa. Obvinenia týkajúce sa sexuálneho násilia sú pre dospelých témou, ktorá zďaleka presahuje ich komfort. To si režisér veľmi dobre uvedomuje a využíva to na všetkých úrovniach. Dokonca aj jemné náznaky komiky vo filme fungujú ako katalyzátor napätia.
Do príbehu sa tak dostávajú predsudky, zahanbenie, hľadanie vinníka za znepokojivé správanie. Matka Jona tlačí na zamestnancov školy, aby konali čo najrýchlejšie, riaditeľ to chce vyriešiť bez škandálu a Elizabeth argumentuje, že vypočutá bola iba jedna strana.
Dej sa priamo nezaoberá prejavmi detskej sexuality alebo násilného správania. Využíva ich iba ako nástroj na vytvorenie sporu. Ukazuje, ako sa nezvládame vysporiadať s podobnými témami. Je nám nepríjemné sa o nich rozprávať, je nám nepríjemné ich riešiť, radšej ich necháme diskrétne vyšumieť.
„Dostávať ľudí do nepríjemných pocitov môže byť niečo, čo jednoducho viem robiť,“ hovorí Ullmann Tondel v rozhovore pre Cineuropa. Obvinenia týkajúce sa sexuálneho násilia sú pre dospelých témou, ktorá zďaleka presahuje ich komfort. To si režisér veľmi dobre uvedomuje a využíva to na všetkých úrovniach. Dokonca aj jemné náznaky komiky vo filme fungujú ako katalyzátor napätia.
Do príbehu sa tak dostávajú predsudky, zahanbenie, hľadanie vinníka za znepokojivé správanie. Matka Jona tlačí na zamestnancov školy, aby konali čo najrýchlejšie, riaditeľ to chce vyriešiť bez škandálu a Elizabeth argumentuje, že vypočutá bola iba jedna strana.
Dej sa priamo nezaoberá prejavmi detskej sexuality alebo násilného správania. Využíva ich iba ako nástroj na vytvorenie sporu. Ukazuje, ako sa nezvládame vysporiadať s podobnými témami. Je nám nepríjemné sa o nich rozprávať, je nám nepríjemné ich riešiť, radšej ich necháme diskrétne vyšumieť.
Dusivá, klaustrofobická, kĺzavá
Dusivá, klaustrofobická, kĺzavá
Atmosféra je súhrou viacerých faktorov – výrazným prvkom je zvukový dizajn Matsa Lida Støtena. Nepríjemné klopkanie podpätkov, pokazený školský alarm, šušťanie vetrovky či dážď.
16 milimetrová kamera dodáva škole, ktorú v realite málokedy vidíme bez detí, temný nádych. Vyblednutý náter tried a studená estetika škandinávskej kinematografie je narušená iba párkrát. Napríklad na tehlovo červených toaletách, kde sa konflikt medzi chlapcami začal. Nepríjemným stretom sa tam nevyhnú ani ostatní protagonisti. Neznesiteľné dusno a ťažoba miestností vyvoláva iba jeden pocit – nie je kam ujsť.
Dynamika filmu sa pohráva s ľahostajnosťou, ktorú strieda s tými najextrémnejšími riešeniami. Balansuje medzi nevinnou detskou hrou a vážnym sexuálnym obvinením. Rodičia už nebránia len svoje deti, ale aj životy, ktoré doteraz viedli.
Atmosféra je súhrou viacerých faktorov – výrazným prvkom je zvukový dizajn Matsa Lida Støtena. Nepríjemné klopkanie podpätkov, pokazený školský alarm, šušťanie vetrovky či dážď.
16 milimetrová kamera dodáva škole, ktorú v realite málokedy vidíme bez detí, temný nádych. Vyblednutý náter tried a studená estetika škandinávskej kinematografie je narušená iba párkrát. Napríklad na tehlovo červených toaletách, kde sa konflikt medzi chlapcami začal. Nepríjemným stretom sa tam nevyhnú ani ostatní protagonisti. Neznesiteľné dusno a ťažoba miestností vyvoláva iba jeden pocit – nie je kam ujsť.
Dynamika filmu sa pohráva s ľahostajnosťou, ktorú strieda s tými najextrémnejšími riešeniami. Balansuje medzi nevinnou detskou hrou a vážnym sexuálnym obvinením. Rodičia už nebránia len svoje deti, ale aj životy, ktoré doteraz viedli.
Zdroj: FILM EUROPE
Prekvapivá premena Renate Reinsve
Prekvapivá premena Renate Reinsve
Statický a komorný dej narúšajú viaceré javiskové scény. Niečo nezvyčajné naznačuje už obraz so záchvatom smiechu, ktorý sa postupne mení na emocionálne zrútenie hlavnej postavy. Pár minút premenených na neznesiteľnú večnosť, ktorá obsahuje naozaj všetko – hlasné výbuchy smiechu, vzlykanie, dusenie sa, tečúce sliny a slzy.
Za obdivuhodným hereckým výkonom stojí Renate Reinsve v hlavnej úlohe. Do scény vkladá celú seba a až spätne si uvedomujem, že by som to chcela vidieť znovu. Ukazuje, že už nie je stratenou mileniálkou z filmu Najhorší človek na svete a naplno sa ponára do prežívania psychickej frustrácie a tlaku.
(odkaz na číslo ISKRA, kde máme celý článok o hviezdnom obraze Reinsve)
V určitých situáciách očakávame, že by mali ľudia reagovať istým spôsobom. Smiať sa a tancovať, keď sú šťastní. Naopak, keď sú smutní, je na mieste plakať a uchýliť sa do úzadia. Vyšťavená Elizabeth, ktorej sa všetko v živote rozpadá, tancuje. Je herečka a možno pocity prežívať intenzívnejšie či neobvyklejšie. No ukazuje, že je to prirodzené a má na to právo každý. Choreografia na školskej chodbe prináša nečakaný kontrast. Scéna je zrazu príjemne mäkká a ľudská, perfektne dotvorená tancujúcim školníkom (Patrice Demoniere) a jazzom. Pôsobí ako jedinečný a jediný spôsob, ako sa nezrútiť a pokračovať. No kto vie, možno si len nacvičuje svoje bežné herecké predstavenie.
Statický a komorný dej narúšajú viaceré javiskové scény. Niečo nezvyčajné naznačuje už obraz so záchvatom smiechu, ktorý sa postupne mení na emocionálne zrútenie hlavnej postavy. Pár minút premenených na neznesiteľnú večnosť, ktorá obsahuje naozaj všetko – hlasné výbuchy smiechu, vzlykanie, dusenie sa, tečúce sliny a slzy.
Za obdivuhodným hereckým výkonom stojí Renate Reinsve v hlavnej úlohe. Do scény vkladá celú seba a až spätne si uvedomujem, že by som to chcela vidieť znovu. Ukazuje, že už nie je stratenou mileniálkou z filmu Najhorší človek na svete a naplno sa ponára do prežívania psychickej frustrácie a tlaku.
(odkaz na číslo ISKRA, kde máme celý článok o hviezdnom obraze Reinsve)
V určitých situáciách očakávame, že by mali ľudia reagovať istým spôsobom. Smiať sa a tancovať, keď sú šťastní. Naopak, keď sú smutní, je na mieste plakať a uchýliť sa do úzadia. Vyšťavená Elizabeth, ktorej sa všetko v živote rozpadá, tancuje. Je herečka a možno pocity prežívať intenzívnejšie či neobvyklejšie. No ukazuje, že je to prirodzené a má na to právo každý. Choreografia na školskej chodbe prináša nečakaný kontrast. Scéna je zrazu príjemne mäkká a ľudská, perfektne dotvorená tancujúcim školníkom (Patrice Demoniere) a jazzom. Pôsobí ako jedinečný a jediný spôsob, ako sa nezrútiť a pokračovať. No kto vie, možno si len nacvičuje svoje bežné herecké predstavenie.
Zdroj: FILM EUROPE
Prílišná ambicióznosť?
Prílišná ambicióznosť?
Hľadanie pravdy sa zdá byť bezvýznamné. „Čo sa presne stalo, nie je až také podstatné,“ presviedča nás nielen riaditeľ školy, ale aj celý film. Ide o to, čo sa deje teraz. Ako na to postavy reagujú a čo to môže spôsobiť.
Postupne dej komplikuje spoločná minulosť aktérov, rivalita, konflikty, ale aj ich nevysvetlená blízkosť. Vzťahy občas pôsobia až príliš strojene a utlmujú výborný potenciál začiatku filmu. Do príbehu sa mieša náznak generačnej traumy a na povrch vychádzajú viaceré tajomstvá a klamstvá. V určitom okamihu nás film o prepojeniach nevie presvedčiť, pôsobí zmätočne a kombinuje až priveľa prvkov.
Ku koncu sa objavuje aj jemná línia rodičov ostatných žiakov. Po zdrvujúcej správe sa Elizabeth ocitá v školskej hale. Bežné pozdravy a konverzácie neprinášajú to, čo by sme čakali. Empatický záujem sa mení na surrealistický lynč. Láskavé dotyky sa znásobujú a pôsobia ako trhavé pohyby dychtivej a nenásytnej komunity. Tu už film odbočil od prvotných cieľov. Dá sa to vnímať ako výrazne expresionistické vyvrcholenie alebo aj prehnanú snahu šokovať. Zdá sa, ako keby snímka množstvom prvkov chcela zakryť to, že je stále niečo chýba. Jasný smer, ktorý by spojil všetky výborné prvky do jedného celku. Takto nám na plátne príbeh uniká na vedľajšie koľaje, pôsobí prekombinovane a nedosahuje zakončenia, ktoré by si dobre nastavená téma zaslúžila. Avšak miesta, ktoré chátrajú dokáže stále zaplniť úžasná Renate Reinsve. V niektorých scénach cítime jej krehkosť, v iných sa jej nezlomnosť pomaly rozplýva po priestore.
Film Armand vás síce nadchne, no nepohltí. Do istej miery ide o ambiciózny a pútavý debut, ktorý sa ku koncu mení na trochu neuveriteľné rozprávanie. To, čo ho stále drží na nohách je práve výborný herecký výkon a pôsobivá atmosféra.
Hľadanie pravdy sa zdá byť bezvýznamné. „Čo sa presne stalo, nie je až také podstatné,“ presviedča nás nielen riaditeľ školy, ale aj celý film. Ide o to, čo sa deje teraz. Ako na to postavy reagujú a čo to môže spôsobiť.
Postupne dej komplikuje spoločná minulosť aktérov, rivalita, konflikty, ale aj ich nevysvetlená blízkosť. Vzťahy občas pôsobia až príliš strojene a utlmujú výborný potenciál začiatku filmu. Do príbehu sa mieša náznak generačnej traumy a na povrch vychádzajú viaceré tajomstvá a klamstvá. V určitom okamihu nás film o prepojeniach nevie presvedčiť, pôsobí zmätočne a kombinuje až priveľa prvkov.
Ku koncu sa objavuje aj jemná línia rodičov ostatných žiakov. Po zdrvujúcej správe sa Elizabeth ocitá v školskej hale. Bežné pozdravy a konverzácie neprinášajú to, čo by sme čakali. Empatický záujem sa mení na surrealistický lynč. Láskavé dotyky sa znásobujú a pôsobia ako trhavé pohyby dychtivej a nenásytnej komunity. Tu už film odbočil od prvotných cieľov. Dá sa to vnímať ako výrazne expresionistické vyvrcholenie alebo aj prehnanú snahu šokovať. Zdá sa, ako keby snímka množstvom prvkov chcela zakryť to, že je stále niečo chýba. Jasný smer, ktorý by spojil všetky výborné prvky do jedného celku. Takto nám na plátne príbeh uniká na vedľajšie koľaje, pôsobí prekombinovane a nedosahuje zakončenia, ktoré by si dobre nastavená téma zaslúžila. Avšak miesta, ktoré chátrajú dokáže stále zaplniť úžasná Renate Reinsve. V niektorých scénach cítime jej krehkosť, v iných sa jej nezlomnosť pomaly rozplýva po priestore.
Film Armand vás síce nadchne, no nepohltí. Do istej miery ide o ambiciózny a pútavý debut, ktorý sa ku koncu mení na trochu neuveriteľné rozprávanie. To, čo ho stále drží na nohách je práve výborný herecký výkon a pôsobivá atmosféra.