Pozor, padá SNG! Ukážka toho, aká (ne)dôležitá je pre nás kultúra

Začala v dvoch miestnostiach

Začala v dvoch miestnostiach

SNG vznikla pred viac ako 75 rokmi – mala vtedy k dispozícii len dve miestnosti a trinástich pracovníkov. Hľadalo sa pre ňu teda sídlo, ktoré by poskytlo dostatočné miesto pre expozície. V roku 1950 a 1951 boli galérii pridelené priestory Vodných kasární na nábreží Dunaja a tie ešte prešli rekonštrukciou. Verejnosť si ju, po dokončení všetkých prác, mohla prísť obzrieť až začiatkom roka 1955. Lenže počet diel v galérii sa zvyšoval. Spočiatku ich síce bolo len 500, no postupne sa zbierka SNG rozrástla a keď sa počet zvýšil na 15 000, žiadali si už väčšie priestory.

Zväz slovenských architektov preto o osem rokov po otvorení galérie vypísal študijnú úlohu na jej prestavbu. Komisia neskôr určila návrh architekta Vladimíra Dedečka za ten najlepší. Musel ho však ešte pozmeniť a podarilo sa mu, okrem iného, vyriešiť aj požiadavku, aby bolo viditeľné nádvorie. „[…] Stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno),“ uvádza galéria na svojej stránke.

SNG vznikla pred viac ako 75 rokmi – mala vtedy k dispozícii len dve miestnosti a trinástich pracovníkov. Hľadalo sa pre ňu teda sídlo, ktoré by poskytlo dostatočné miesto pre expozície. V roku 1950 a 1951 boli galérii pridelené priestory Vodných kasární na nábreží Dunaja a tie ešte prešli rekonštrukciou. Verejnosť si ju, po dokončení všetkých prác, mohla prísť obzrieť až začiatkom roka 1955. Lenže počet diel v galérii sa zvyšoval. Spočiatku ich síce bolo len 500, no postupne sa zbierka SNG rozrástla a keď sa počet zvýšil na 15 000, žiadali si už väčšie priestory.

Zväz slovenských architektov preto o osem rokov po otvorení galérie vypísal študijnú úlohu na jej prestavbu. Komisia neskôr určila návrh architekta Vladimíra Dedečka za ten najlepší. Musel ho však ešte pozmeniť a podarilo sa mu, okrem iného, vyriešiť aj požiadavku, aby bolo viditeľné nádvorie. „[…] Stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno),“ uvádza galéria na svojej stránke.

Mal pocit, že to padne

Mal pocit, že to padne

Premostenie bolo však postavené s mnohými nedostatkami. Pri rekonštrukcii museli šetriť, čo okrem iného zahŕňalo aj použitie plechu namiesto kameňa. Keď sa architekt Dedeček prišiel pozrieť na stavbu, mal pocit, že „to padne, pretože tie nosníky urobili o 30 centimetrov kratšie. A oni ich zdvihli a naraz zistili, že im nepasujú na ložiská,“ vysvetľuje v snímke Pozor, padá SNG! K technickým problémom sa neskôr pridalo aj pretekanie cez sklo.

Dedeček konštatoval, že neprišiel s projektom pre to storočie, v ktorom sa uskutočnil a už vôbec nie pre tento národ. „Tou galériou som si zničil život,“ trpko priznáva v dokumente. V deväťdesiatych rokoch chceli premostenie búrať, v roku 2001 sa ocitlo v havarijnom stave a vtedajšia riaditeľka Katarína Bajcurová ho uzavrela. Odvtedy sa začal písať nekonečný príbeh rekonštrukcie, ktorej šťastný koniec prišiel až minulý rok.

Premostenie bolo však postavené s mnohými nedostatkami. Pri rekonštrukcii museli šetriť, čo okrem iného zahŕňalo aj použitie plechu namiesto kameňa. Keď sa architekt Dedeček prišiel pozrieť na stavbu, mal pocit, že „to padne, pretože tie nosníky urobili o 30 centimetrov kratšie. A oni ich zdvihli a naraz zistili, že im nepasujú na ložiská,“ vysvetľuje v snímke Pozor, padá SNG! K technickým problémom sa neskôr pridalo aj pretekanie cez sklo.

Dedeček konštatoval, že neprišiel s projektom pre to storočie, v ktorom sa uskutočnil a už vôbec nie pre tento národ. „Tou galériou som si zničil život,“ trpko priznáva v dokumente. V deväťdesiatych rokoch chceli premostenie búrať, v roku 2001 sa ocitlo v havarijnom stave a vtedajšia riaditeľka Katarína Bajcurová ho uzavrela. Odvtedy sa začal písať nekonečný príbeh rekonštrukcie, ktorej šťastný koniec prišiel až minulý rok.

Zo školského zadania celovečerný film

Zo školského zadania celovečerný film

Nový návrh premostenia sa hľadal v dvoch verejných architektonických súťažiach. Prvá sa uskutočnila v roku 2003, no nepriniesla so sebou víťaza či uskutočniteľný návrh. Medzitým, v roku 2004, galéria čelila zvýšenej hladine Dunaja a musela premiestniť časť expozície do Premostenia, neskôr do Zvolena. Na svoje miesto sa však takmer 20 rokov nevrátila. Druhá súťaž v roku 2005 už víťaza mala – stal sa ním kolektív architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka. Do procesu však vošla ekonomická kríza a následne aj iné prekážky, s ktorými sa od roku 2010 musela popasovať vtedy už nová generálna riaditeľka Alexandra Kusá.

Práve posledných desať rokov rekonštrukcie, čiže vlastne aj pôsobenie Kusej ako riaditeľky, zachytáva takmer 78 minútový film Pozor, padá SNG! režisérok Jany Durajovej a Leny Kušnierikovej. Pôvodne mala snímka vzniknúť ako školské zadanie, no (aj pre zdĺhavosť a komplikovanosť procesu) sa zmenila na celovečerný debut. Divák má teda možnosť narážať na všetky prekážky pri prerábaní galérie spolu s hlavou SNG, vrátane nedostatku financií, kríz, či obvinení zo strany politikov. „Oni tie peniaze idú nejako čudne. Nejdú nikdy tým smerom, ako si predstavujeme,“ komentuje situáciu Vladimír Dedeček v dokumente.

Nový návrh premostenia sa hľadal v dvoch verejných architektonických súťažiach. Prvá sa uskutočnila v roku 2003, no nepriniesla so sebou víťaza či uskutočniteľný návrh. Medzitým, v roku 2004, galéria čelila zvýšenej hladine Dunaja a musela premiestniť časť expozície do Premostenia, neskôr do Zvolena. Na svoje miesto sa však takmer 20 rokov nevrátila. Druhá súťaž v roku 2005 už víťaza mala – stal sa ním kolektív architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka. Do procesu však vošla ekonomická kríza a následne aj iné prekážky, s ktorými sa od roku 2010 musela popasovať vtedy už nová generálna riaditeľka Alexandra Kusá.

Práve posledných desať rokov rekonštrukcie, čiže vlastne aj pôsobenie Kusej ako riaditeľky, zachytáva takmer 78 minútový film Pozor, padá SNG! režisérok Jany Durajovej a Leny Kušnierikovej. Pôvodne mala snímka vzniknúť ako školské zadanie, no (aj pre zdĺhavosť a komplikovanosť procesu) sa zmenila na celovečerný debut. Divák má teda možnosť narážať na všetky prekážky pri prerábaní galérie spolu s hlavou SNG, vrátane nedostatku financií, kríz, či obvinení zo strany politikov. „Oni tie peniaze idú nejako čudne. Nejdú nikdy tým smerom, ako si predstavujeme,“ komentuje situáciu Vladimír Dedeček v dokumente.

Obvinili ich z rodinkárstva

Obvinili ich z rodinkárstva

Vidíme však nadšenie, neoblomnosť hlavnej protagonistky a jej túžbu zmeniť galériu. „Zrazu viete, že to, čo vám v minulosti prekážalo, budete môcť zmeniť,“ povedala po svojom nástupe Denníku SME. Jej odhodlanie zaujalo aj režisérky, a to najmä vtedy, keď s jasnou víziou pobehovala po zanedbanej budove a ukazovala im, čo kde bude.

Snímka je ušitá z archívnych záberov, úryvkov zo spravodajských relácií či reportáží, ktoré sú v niektorých scénach umiestnené nevídane – v rámoch obrazov. Máme možnosť vypočuť si aj úprimnú spoveď Vladimíra Dedečka a nazrieť do rodinných vzťahov Alexandry Kusej.

Počas rekonštrukcie bol pre vládnych predstaviteľov problematický práve rodinný vzťah dcéry a otca. Domnievali sa, že ide o konflikt záujmov. „Otec vyhral medzinárodnú súťaž, ktorej šéfoval rakúsky architekt Gustav Peichl v čase, keď som ešte bola v galérii na spodku rebríčka,“ vysvetľuje Alexandra v rozhovore pre Denník SME. Rodinný vzťah vo filme kritizovala Natália Milanová (z bývalej strany OĽaNO), ktorá však neskôr Kusej zavolala, nechala si problematiku vysvetliť a ospravedlnila sa jej.

Vidíme však nadšenie, neoblomnosť hlavnej protagonistky a jej túžbu zmeniť galériu. „Zrazu viete, že to, čo vám v minulosti prekážalo, budete môcť zmeniť,“ povedala po svojom nástupe Denníku SME. Jej odhodlanie zaujalo aj režisérky, a to najmä vtedy, keď s jasnou víziou pobehovala po zanedbanej budove a ukazovala im, čo kde bude.

Snímka je ušitá z archívnych záberov, úryvkov zo spravodajských relácií či reportáží, ktoré sú v niektorých scénach umiestnené nevídane – v rámoch obrazov. Máme možnosť vypočuť si aj úprimnú spoveď Vladimíra Dedečka a nazrieť do rodinných vzťahov Alexandry Kusej.

Počas rekonštrukcie bol pre vládnych predstaviteľov problematický práve rodinný vzťah dcéry a otca. Domnievali sa, že ide o konflikt záujmov. „Otec vyhral medzinárodnú súťaž, ktorej šéfoval rakúsky architekt Gustav Peichl v čase, keď som ešte bola v galérii na spodku rebríčka,“ vysvetľuje Alexandra v rozhovore pre Denník SME. Rodinný vzťah vo filme kritizovala Natália Milanová (z bývalej strany OĽaNO), ktorá však neskôr Kusej zavolala, nechala si problematiku vysvetliť a ospravedlnila sa jej.

Nebojácny apel

Nebojácny apel

V rámci tohto rodinného vzťahu sa však dozvedáme aj o najväčších obavách Kusej, o ktorých ešte doposiaľ neprehovorila. Výsledkom je silná emócia, ale aj apel na činnosť a podporu kultúry, na ktorej zanedbávanie film rázne upozorňuje. Zábery však niekedy môžu pôsobiť chaoticky. Režisérky ich totiž nedopĺňajú o komentár, nechávajú ich voľne plynúť. Na druhej strane práve tým zintenzívňujú spomínaný apel a emócie.

Film teda dôverne (aj keď z hľadiska chronológie trochu neusporiadane) poukazuje na trápenie, sprevádzajúce dlhoočakávanú rekonštrukciu SNG, ktorá dorazila do finále až minulý rok. Zobrazuje neuveriteľnú silu a odhodlanie jednotlivca a zároveň nahliada do útrob rodinných vzťahov. Poskytuje jedinečnú výpoveď architekta Vladimíra Dedečka, ktorý sa otvorenia galérie v roku 2022, žiaľ, nedožil. Efektívne apeluje na podporu umenia i kultúry a poukazuje na to, ako tieto oblasti zanedbáva štát. „Verejné obstarávanie sú dve škaredé slová,“ konštatuje Alexandra Kusá v snímke, ktorú práve nájdete v kinách.

V rámci tohto rodinného vzťahu sa však dozvedáme aj o najväčších obavách Kusej, o ktorých ešte doposiaľ neprehovorila. Výsledkom je silná emócia, ale aj apel na činnosť a podporu kultúry, na ktorej zanedbávanie film rázne upozorňuje. Zábery však niekedy môžu pôsobiť chaoticky. Režisérky ich totiž nedopĺňajú o komentár, nechávajú ich voľne plynúť. Na druhej strane práve tým zintenzívňujú spomínaný apel a emócie.

Film teda dôverne (aj keď z hľadiska chronológie trochu neusporiadane) poukazuje na trápenie, sprevádzajúce dlhoočakávanú rekonštrukciu SNG, ktorá dorazila do finále až minulý rok. Zobrazuje neuveriteľnú silu a odhodlanie jednotlivca a zároveň nahliada do útrob rodinných vzťahov. Poskytuje jedinečnú výpoveď architekta Vladimíra Dedečka, ktorý sa otvorenia galérie v roku 2022, žiaľ, nedožil. Efektívne apeluje na podporu umenia i kultúry a poukazuje na to, ako tieto oblasti zanedbáva štát. „Verejné obstarávanie sú dve škaredé slová,“ konštatuje Alexandra Kusá v snímke, ktorú práve nájdete v kinách.